TRENČÍN. Maľby zbavené detailov a realistických popisností sú aj po vyše dvadsiatich rokoch po predčasnom úmrtí ich autora Mariána Sučanského (1938 – 1996) presiaknuté ľudským naturelom, vzdorom, emóciami, ale aj skepsou a dezilúziou.
Jeho znamenité a nadčasové figurálne diela vynikajú energiou a priamosťou.
Jeho krajinomaľby predo-všetkým z Trenčína a jeho blízkeho okolia ponúkajú zasa nezvyčajné panoramatické scenérie.
Prvýkrát vystavoval v roku 1968
Výstava Nepokoj v duši ponúka priaznivcom kvalitného výtvarného umenia výber z tvorby akademického maliara Mariána Sučanského pri príležitosti nedožitého 80. výročia jeho narodenia. (11. februára 1938 v Trenčíne).
Expozícia prezentuje jeho kresby z rokov 1966 – 1987 vytvorené tušom, sépiou či rudkou. V obrazovej časti uvidí návštevník Galérie Bazovského štrnásť diel – olejov na plátne.
„Nechýbajú medzi nimi ani známe obrazy Sediace ženy, Maliar a model, Trenčín v zime, Ležiaci akt, Dvojica či krajinomaľby Trenčína a Bodovky. Všetky vystavené obrazy z rokov 1967 – 1988 sú zo zbierok Galérie M. A. Bazovského, vystavené kresby pochádzajú zo súkromných zbierok,“ uviedla kurátorka výstavy Ela Porubänová. Napriek tomu, že Marián Sučanský zomrel už vo veku 58 rokov (9. júna 1996 v Trenčíne), zanechal nielen v našom regióne výraznú umeleckú stopu.
Prvýkrát svoje diela vystavoval v roku 1968 v Trenčíne, neskôr nasledovali výstavy v Gottwaldove, Frýdku – Místku i v Žiline. S obrazmi Mariána Sučanského sa po jeho predčasnom úmrtí môžete v Trenčíne stretnúť po piaty krát (1968, 1978, 1988, 1998, 2018)
Figúry, krajiny, zátišia i kytice
Po vysokoškolských štúdiách sa Marián Sučanský vrátil do Trenčína, kde v rokoch 1965 – 1977 viedol výtvarný odbor na Základnej umeleckej škole.
Pod jeho pedagogickým i umeleckým vedením si svoje maliarske zručnosti zdokonaľovali viacerí umelci trenčianskeho regiónu.
Medzi inými Ivan Minárik, Jozef Vydrnák a Stano Lubina.
„Marián Sučanský sa venoval predovšetkým maľbe a kresbe. V prvej etape svojej tvorby spracovával tému expresívnej figurálnej maľby. Cez anonymitu zobrazovaných figúr akoby vyjadroval intimitu vlastného života,“ pokračovala Ela Porubänová.
V druhej polovici 70. rokov 20. storočia sa však definitívne začal venovať krajinomaľbe. Zaujali ho panoramatické scenérie Trenčína, jeho okolia i krajina neďalekej Bodovky.
„Známe sú aj jeho osobitým štýlom namaľované komorné zátišia či kytice. Zanechali v sebe predovšetkým nádych splynutia so samotnou náladou krajiny.
Prispievala k tomu aj typická Sučanského farebná škála, ktorá v prevládajúcej tlmenejšej šedo-zelenej farebnosti uchovávala esenciu momentálneho krajinárskeho záznamu miznúceho už v okamihu jeho zachytenia na maliarske plátno,“ vysvetlila kurátorka.
Bohémsky výtvarník si k Váhu dotiahol maringotku
Novomestský sochár Milan Struhárik strávil s Mariánom Sučanským množstvo spoločných chvíľ.
Spolu navštevovali Školu umeleckého priemyslu v Bratislave, neskôr sa pravidelne stretávali ako umelci i pedagógovia.
„Marián bol tak ako ja na rezbárskom oddelení o ročník nižšie. Až neskôr prestúpil na grafiku a maľbu. Vždy túžil maľovať,“ zaspomínal si Struhárik, ktorý so Sučanským spoluorganizoval na Trenčianskom hrade Pioniersky výtvarný Trenčín.
Podľa slov sochára bol Marián Sučanský medzi výtvarníkmi nášho regiónu mimoriadne obľúbený.
„Marián bol bohémsky založený. A nemal problém povedať pravdu. K Váhu neďaleko Trenčína si doviezol maringotku, ktorú využíval ako chatku. Práve tam chodieval rád maľovať krajinomaľby Váhu a okolia,“ pokračoval sochár.
Úsmevné spomienky má na kamaráta aj zo stretnutí výtvarníkov zo Zväzu výtvarných umelcov v Modre.
„Šéf krajskej organizácie to naplánoval tak, aby bola možnosť konzumácie nového vína. Celá partia sa zobrala a večer po školení sme išli do viechy. Návraty boli vždy „zaujímavé“.
Vracali sme sa do budovy krajskej politickej školy, kde sme boli ubytovaní. Marián tam vždy službu provokoval svojimi poznámkami až tak, že na druhý deň boli vždy veľké opletačky. Náš šéf mal čo zachraňovať, ale vždy to dopadlo dobre,“ usmial sa Struhárik.
Galéria vlastní 24 obrazov Sučanského
Po ukončení pedagogickej činnosti tvoril od roku 1978 Marián Sučanský ako slobodný umelec.
„Energické a vo výraze expresívne dramatické hrubé čierne kresebné kontúry s priam psychologickou farebnosťou vypovedajú o dráme sveta, odcudzení ľudstva a zmysle existencie našej civilizácie. Spôsob, akým sa Marián Sučanský vyjadroval, súvisel aj s výtvarným odkazom, ktorý na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, v ňom zanechali profesori Peter Matejka a Ján Mudroch,“ prízvukovala Porubänová.
Hoci po návrate do rodného Trenčína bolo v jeho maľbách cítiť predchádzajúce výtvarné vplyvy, rozhodol sa v špecifických domácich podmienkach vydať sa vlastnou cestou osamelého pútnika hľadajúceho dušu človeka a ľudské vzťahy.
„Neuveriteľnou tvorivou energiou a nefalšovanou úprimnosťou si získaval postupne stále väčšie uznanie na celoslovenskej scéne. O jeho diela prejavili záujem viaceré slovenské inštitúcie,“ dodala kurátorka výstavy Ela Porubänová.
A tak obrazy Mariána Sučanského pripomínajú jeho tvorivý život aj v galériách v Bratislave, Nitre i v Dolnom Kubíne. Galéria Bazovského má vo svojich zbierkových fondoch v súčasnosti 24 jeho maliarskych diel.
