PODOLIE. Prvé futbalové kroky urobil v rodných Tesárskych Mlyňanoch. So spolužiakmi cez prestávky kopal do koženej. Výnimočný talent si všimli už v dorasteneckom veku a posunuli ho medzi mužov.
V pracovnom živote si Ľudovít Solčiansky vybral povolanie krajčíra. Viac ako práca na poli ho lákala krajčírska dielňa. Keď v obecnom rozhlase vyhlasovali výzvu, že v odevných závodoch hľadajú učňov, neváhal. Jeho kroky najskôr smerovali do trenčianskej odevy. V mladom učňovi videli učitelia perspektívu. Vybrali ho medzi šesť chlapcov, u ktorých predpokladali, že by sa neskoršie mohli zaradiť do vyšších funkcii. Ľudovít Solčiansky mal matematické nadanie.
Novomešťan Erik Tupý je najmladším rozhodcom Čítajte Pracoval vo finančnej aj všeobecnej učtárni. Neskôr si urobil maturitu. Popri zamestnaní vyštudoval vysokú školu ekonomickú v Bratislave. Diplomovú prácu robil pri Mikulášovi Sedlákovi, ktorý bol neskôr veľvyslancom v Japonsku.
Po príchode na Považie sa vo futbale uchytil rýchlo. Pamätným pre neho zostane zápas proti mestskému rivalovi z TTS. Jesenný duel skončil jasným víťazom súpera v pomere 9:0. Na jar mužstvo prebral Zdeno Hajský. Bývalý československý reprezentant urobil zázrak na počkanie. Jarná odveta mala úplne iný scenár. „Odeváci“ prekvapivo triumfovali 3:0. Vojnu absolvoval v moravskom Kroměříži. Po návrate do Trenčína mu utkvel a pamäti zápas proti Žiline. Pri dôležitej výhre 3:2 sa zaskvel gólom.
Žandár z učtárne
„Keď ma do učtárne uvádzal vedúci, mal som jasný pokyn. Pokiaľ zvoní telefón, volajúci sa má predstaviť menom. Pokiaľ sa tak nestane, mám položiť telefón. Zrazu volal pán riaditeľ s požiadavkou, aby som mu okamžite dal Sedláčka. Dodržiaval som úlohu, tak som položil. Riaditeľ nelenil a volal do druhej kancelárie. Vraj, čo to tam máme za žandára,“ zaspomínal si s úsmevom Ľudovít Solčiansky.
Časom sa však stalo, že v Trenčíne už pre neho nemali miesto. Voľné sa našlo v odevných závodoch v Novom meste nad Váhom. Najskôr pôsobil ako osobný asistent a po odchode účtovníčky na materskú dovolenku sa vrátil na svoju pôvodnú pozíciu účtovníka. Keď mal na starosti kartotéku žien, z fotiek si vyhliadol neskoršiu manželku Oľgu, s ktorou majú dcéru Soňu a syna Daniela.
Tvrdý tréner
Po príchode do Podolia obliekal dres vtedajšieho družstevníka sedem sezón. Po ukončení aktívnej kariéry sa venoval trénerskému chlebíku. V drese Ozety bol pod Zdenom Hajským zvyknutý na tvrdé tréningy.
V najťažších chvíľach mi pomohla rodina a kamaráti, spomína Vlado Fabian Čítajte „Prvé tri týždne prípravy sme ledva chodili do roboty. Nabrali sme skvelú kondíciu a potom sme si so súpermi hravo poradili. Podobný systém som sa snažil zaviesť aj v Podolí. Nie všetci to chceli pochopiť. Boli aj takí, čo sa hnevali. Chceli sme úspechy a museli sme im aj niečo obetovať,“ spomínal na staré časy Ľudovít.
Za jeden z najväčších talentov futbalu považuje Mariána Ščepka z Očkova. Osudnou sa mu stala autohavária počas cesty na diskotéku počas vianočných sviatkov. „Sú to už roky. Hral skvele. Od nás si ho ako dorastenca zobrala Trnava. V tých časoch sme v priateľskom zápase podľahli mladíkom ligového Spartaka iba o gól. Mali sme silu,“ tešil sa aj dnes Ľudovít. V súčasnosti sa mu páči prístup Juraja Križáka, ktorý prekonal zákernú chorobu.
Obleky pre víťazov PVP
Veľký úspech slovenského futbalu v podobe víťazstva Slovana Bratislava vo finále Pohára víťazov pohára sa viaže aj s naším regiónom. Vedenie belasých pôvodne oslovilo odevné závody v Trenčíne. Tie však mali priveľa zákaziek a nedokázali zaručiť včasnú dodávku. Vedenie závodu odporučilo pobočku v Novom Meste nad Váhom, ktorá ponúkala tovar vysokej kvality. „Počas príchodu zástupcov Slovana nebol prítomný riaditeľ Žember, takže som detaily odkomunikoval ja,“ hovoril s hrdosťou v hlase Ľudovít.
Pracovníci závodov odmerali miery hráčov a tí následne prišli do Nového Mesta nad Váhom na skúšku. Keďže sa nedostavili všetci, musel navštíviť Ľudovít Solčiansky a Eduard Medo priamo štadión Slovana. „Obleky sedeli ako uliate,“ doplnil.
Krásna spomienka na rok 1969 mu zostala v podobe pohľadnice s podpismi hráčov Slovana Bratislava.
Napriek vysokému veku na domáce zápasy OŠK Podolie chodí pravidelne, aj keď sa mu súčasný futbal veľmi nepáči. „Hráči majú slabšiu kondíciu. Pokiaľ vládzu, hrajú. Ale potom... Kedysi bola iná doba. Do- dnes mám odložené tréningové jednotky, ktoré som praktizoval. Dnes si chlapci zväčša iba zastrieľajú na bránu a tam to končí,“ zakončil rozhovor Ľudovít Solčiansky.
