TRENČÍN. Tiesňová linka 112 funguje v Európe od roku 1991. Na Slovensku spustili jej prevádzku v roku 2003. Spája políciu, záchrannú službu aj hasičov. Za 15 rokov jej fungovania ju vytočili ľudia v núdzi viac ako 20-miliónkrát.
Dovolať sa na tiesňovú linku ide aj bez SIM karty, začiatkom tohto roka dokonca spustili možnosť zaslania sms správy.
Pomôže to ľuďom v prípadoch, keď nemôžu použiť telefón a telefonovať a sú v ohrození života, prípadne sluchovo postihnutým.
Tiesňovú linku nevedia používať
Slovenskí operátori tiesňovej linky prijali za minulý rok približne 1,3 milióna hovorov. Nie všetky však boli opodstatnené.
„Ľudia stále nevedia, na čo majú číslo 112 používať. Mýlia si to s informačnou alebo servisnou službou, mýlia si to s informáciami o odchodoch autobusov, telefónnych číslach,“ hovorí Miloš Kočan, vedúci Koordinačného strediska integrovaného záchranného systému v Trenčíne.

Približne jedna tretina hovorov je podľa neho neoprávnená. Čím menej hovorov je neoprávnených, tým lepšie číslo funguje.
„Čím viac ľudia linku zbytočne blokujú, tým neskôr príde pomoc, keď ju budú potrebovať,“ povedal Kočan.
Podľa neho je dôležité, aby ľudia vedeli, ako po zadaní čísla reagovať. Operátori na tiesňovej linke sú pripravení, aby zvládli každého volajúceho. Aj takého, ktorý je strese alebo v tiesni.
„V prvom rade potrebujeme vedieť, čo sa stalo, kde sa to stalo. To sú základné veci. Následne potom podľa typu udalosti si ho operátor automaticky vybaví,“ povedal.

Funguje v celej Európe
Výhodou telefónneho čísla 112 je, že funguje v celej Európe, ľudia si tak nemusia pamätať kontakty na jednotlivé záchranné zložky.
Obavy, že ak zavolajú na 112, tak pomoc príde neskôr ako v prípade priameho volania rýchlej zdravotníckej pomoci, sú podľa neho zbytočné.
„Operátori sedia vedľa seba a je to otázka možno piatich, desiatich sekúnd,“ dodal Kočan.
V Trenčíne na operačnom stredisku pracuje vždy sedem operátorov, každý z nich počas svojej služby vybaví približne 120 hovorov.
Podľa Gabriely Reksovej z Trenčína je množstvo neoprávnených hovorov doménou čísla 112.

„Ak volajú priamo na číslo 155, presne vedia, že chcú a potrebujú záchranku. Na 112 bývajú aj hovory, ktoré sa napríklad vytočia samy vo vrecku, alebo keď sa s telefónom hrajú deti,“ povedala.
O tom, ako správne používať tiesňové číslo, sa učia deti už od škôlky.
Väčšina starších študentov tak už pozná všetky čísla záchranárov, málokto však na ne reálne telefonoval. Mladý študent Filip Žovinec z Nemšovej má pomerne čerstvú skúsenosť.
„Na Vianoce moja babka omdlela, ja už som začal diktovať informácie, kde bývam, čo sa stalo a asi do 15 minút prišla sanitka. Všetci začali oživovať, tak ja som zobral telefón,“ povedal.
Operátori boli podľa neho profesionáli.
„Pýtali sa, čo sa stalo, či je červená alebo bledá. Vedeli poradiť, povedali, čo máme robiť,“ dodal Filip.