NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Premiérový zápas v role futbalového rozhodcu absolvoval 30. januára iba 14-ročný Novomešťan Erik Tupý. Hoci majstrovské zápasy môžu viesť rozhodcovia oficiálne až po dovŕšení pätnástich rokov, on zbiera prvé skúsenosti aspoň v prípravných zápasoch. A začal naozaj energicky. Mladé chlapča odvážne máva ofsajdy v zápasoch mužov. A už sa teší na budúcu sezónu, keď po zložení rozhodcovských skúšok bude viesť súboje o body.
Chlapcov v tvojom veku futbal láka predovšetkým v pozícii hráča. Ako školákovi napadla myšlienka stať sa rozhodcom?
– Futbal aktívne hrávam dva roky za AFC Nové Mesto nad Váhom. Aktuálne som na hosťovaní v Bzinciach pod Javorinou. Chcel som si vyskúšať aj úlohu rozhodcu. Môj známy ním je. Podarilo sa mu vybaviť, aby som sa začal pripravovať na túto rolu aspoň v prípravných zápasoch. Potom budem môcť urobiť skúšky, lebo pätnásť rokov je veková hranica, ktorá povoľuje rozhodcom oficiálne nastupovať v majstrovských zápasoch a byť delegovaný futbalovým zväzom. Skúšky, ich teoretickú i praktickú časť, by som chcel absolvovať v budúcom roku.
V najťažších chvíľach mi pomohla rodina a kamaráti, spomína Vlado Fabian Čítajte Na 30. január určite vo svojom živote nikdy nezabudneš.
– Práve v túto sobotu som sa po prvýkrát postavil so zástavkou v ruke na futbalovú čiaru. Pred príchodom na ihrisko som mal veľkú trému, ale potom to už išlo. Hneď som mával ofsajdy a ukazoval auty v priateľskom zápase mužov medzi mužstvami Čachtice – Krakovany (4:1). V tomto zápase bol hlavným rozhodcom Vladimír Fabián. Iba o pár dní neskôr som už stál na čiare v prípravnom zápase mužov Podolie – Očkov (2:1) a asistoval som Tomášovi Hulínkovi. Oba prípravné zápasy sa hrali na umelej tráve v Novom Meste nad Váhom.
Čo ťa najbližšie čaká? S akými mužstvami sa ešte počas prípravnej fázy na futbalovom ihrisku stretneš?
– Mal by som byť čiarovým rozhodcom v zápasoch, v ktorých nastúpia muži z futbalových oddielov v Melčiciach, Podolí, Zamarovciach a z Chocholnej-Velčíc. Všetko to budú áčka dospelých, prevažne z piatej a šiestej futbalovej ligy. V týchto zápasoch budem rozhodovať spolu s hlavným rozhodcom Tomášom Hulínkom, ktorý mi veľmi pomáha a vybavil na futbalovom zväze aj moju možnosť takejto prípravy a rozhodcovskú výnimku.
Ako sa pozerali dospelí muži na školáka, ktorý behal so zástavkou v ruke pri futbalovej čiare a nemilosrdne im mával ofsajdy a auty?
– Tréneri hráčom povedali, že je to môj prvý zápas, aby boli ohľaduplní. A nenadával mi nikto, tak som asi nerobil chyby. Nerobili si zo mňa ani srandičky a po zápase mi podali tréneri i hráči ruky a povedali, že to bolo dobré. Hlavný rozhodca mi potom po zápase vysvetlil chyby, ktoré som urobil. Naučil som sa nové veci.
Aj si spomínaš na prvý ofsajd, ktorý si vo svojom premiérovom zápase odmával?
– Vedel som, že musím ísť na istotu. Bolo to v pohode. V prvom zápase bolo podstatne viac ofsajdov ako v druhom. V druhom zápase bol potom už iba jediný ofsajd. V druhom zápase som sa cítil podstatne istejší. Vedel som, do čoho idem a čo ma čaká. Veľmi ma to bavilo.
Dorastenecký turnaj korisťou mladých Nitranov Čítajte Čo povedali na tvoj výkon diváci?
– Na prípravné zápasy veľa divákov nechodí. Ale bol tam tatino, ktorého sa viacerí fanúšikovia pýtali, odkiaľ som. A pochválili ma. Veľmi ma to teší. Zatiaľ mi nikto nenadával (smiech). Stalo sa mi, že som si nebol úplne istý, či to je ofsajd, ale odmával som ho. Nikto na mňa vtedy nekričal, tak som pravdepodobne odmával správne.
Určite je pre teba nezabudnuteľný aj prvý rozhodcovský výstroj.
– Cez internet som si objednal dresy, kraťasy a aj čierne štucne. Kopačky som už dávno mal. Aj zástavku som si vybral na internete. Oranžovo-žltú. Takú, ktorá sa mi páčila.
Ak zložíš skúšky, mužom oficiálne zápasy hneď rozhodovať nebudeš.
– Určite začnem nižšími vekovými kategóriami. Budem rozhodcom v žiackych zápasoch, prípadne dorasteneckých. Rád by som sa stále zdokonaľoval a potiahol to ďalej. V budúcnosti by som chcel rozhodovať v nejakej vyššej súťaži. Ak ma to bude stále baviť a nevzdám to, rád by som sa rozhodovaniu venoval aj v dospelom veku. Zatiaľ ma láka viac čiarový rozhodca, ale určite by som vyskúšal v budúcnosti aj pozíciu hlavného rozhodcu.
Z tribúny sa na rozhodcov vždy ľahko vykrikuje. Ale byť rozhodcom reálne už asi také jednoduché nie je.
– Okom futbalového rozhodcu je zápas výrazne odlišne videný ako okom fanúšika z tribúny. A navyše, rozhodca má zodpovednosť za svoj výkon. A ja, keďže som úplne na začiatku, som zreteľne cítil, že tá úloha rozhodcu častokrát nie je jednoduchá a situácie bývajú zložité. Minule v Trenčíne hádzali po rozhodcoch kofoly, tak toto ma snáď nečaká (úsmev). Už sa na rozhodcovské povolanie úplne inak pozerám aj ja. Myslel som, že to bude ľahšie. V televízii to vyzerá jednoducho.
Bol niekto z tvojej rodiny v minulosti futbalovým rozhodcom?
– Dedko pískaval, ale aj robil postranného rozhodcu v zápasoch mužstiev na dedinách. Asi som zdedil gény po ňom. V záľube ma podporuje, ale povedal, že na zápasy určite chodiť nebude, lebo nechce počuť a vidieť, ako mi budú nadávať hráči alebo fanúšikovia (smiech).
Na veľkých štadiónoch vo vyšších súťažiach je o bezpečnosť rozhodcu dobre postarané. Nemáš obavy z dedinského prostredia, kde budeš začínať v nižších súťažiach?
– No, to je fakt. Na dedinách môžu rozhodcu aj naháňať a zbiť aj priamo na ihrisku. A poriadne mu vynadať. Snáď sa takým situáciám vyhnem.
Máš aj nejaký rozhodcovský vzor?
– Ani nie, ale Pierluigi Collina bol výborný rozhodca. Mal rešpekt a pritom výborne komunikoval s futbalistami.
Čo na rozhodovanie hovoria rodičia a tvoje dve sestry?
– Tatino je rád a veľmi ma v tom podporuje. Ľutuje, že to v minulosti sám neskúsil. Mama má strach, že mi budú nadávať, ale chváli ma. Mladšiu sestru Zinu futbal nebaví a určite na moje zápasy chodiť nebude. Staršia sestra Nina je rada, že som sa na to dal a že to skúšam. Na mojej premiére v úlohe čiarového rozhodcu bola celá rodina.
