MYJAVA. Ku športu mal blízko odmalička. Rodičovský dom stál neďaleko domova mládeže, kde boli pohybové aktivity každodennou rutinou. Ako priznáva, v areáli bol vare-ný-pečený. Stolný tenis, futbal, basketbal v hale či hokej počas zimných mesiacov bol pre jeho generáciu bežnou zábavou.
Najviac ho to však ťahalo na futbalový štadión. Špeciálne medzi tri žrde. Veľkým vzorom mu bol v začiatkoch brankár Mokrohájsky, ktorý neskôr vojenčil v Krídlach vlasti Pardubice a najvýraznejšiu časť kariéry potom prežil v Ostrave. „Medzi gólmanmi vynikal Miro Medveď, ktorý chytával druhú ligu za Nitru. Mrštnosťou a robinsonádami pripomínal Schrojfa. Brankárske umenie ma dostalo natoľko, že som sa ako dorastenec postavil do brány. Trénoval ma Štefan Sadloň, jedna z najväčších ikon kopaničiarskeho futbalu,“ začal rozprávanie Milan Vrána.
V Brazílii ma vysmiali pre teplé pivo, usmieva sa Jaroslav Hargaš Čítajte Po absolvovaní strednej priemyselnej školy nastúpil na rok do armatúrky. Fabrika ho neskôr ako závodného štipendistu podporovala v štúdiu na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. „Dostával som štyristo korún, čo vtedy znamenalo značný peniaz. V niektorých prípadoch aj celú výplatu. Raz ročne mi bol pridelený príspevok na ošatenie. Musel som sa však upísať podniku na desať rokov, inak by som povinne vrátil všetky financie,“ pokračoval Vrána.
V závere januára si myjavská armatúrka pripomenula 80. výročie svojho založenia. Pracovali v nej tisícky ľudí nielen z oblasti kopaníc, ale i Záhoráci či ľudia z Moravy. Dnes je rozdrobená na množstvo menších podnikov. „Poviem na rovinu. Zo súčasného stavu mi krváca srdce. Veľká fabrika je rozdrobená na viacero drobných firmičiek. Už to nemá punc ako kedysi,“ povzdychol si.
Pionierom medzi tanky
Rok po návrate z vojenčiny vojská Varšavskej zmluvy vstúpili na územie Československa. Nevyhli sa ani Myjave. „Na to obdobie si pamätám veľmi dobre. Na pionieri som jazdil medzi tankami, no čisté bláznovstvo,“ pousmial sa po rokoch Milan Vrána. V mladom veku mal skutočne poriadnu odvahu. „Na vojne som bol tankista a v problematike som sa vyznal. Prišli na starých strojoch a s nekompetentnými ľuďmi. Bola to skôr fraška,“ doplnil.
Lillehammer 1994: Muž s divnou prilbou zmagnetizoval Slovákov Čítajte Myjavčania v tých rokoch prebudovávali námestie. Ruiny fabričky Gumjatek pôsobili propagandisticky, akoby boli dôsledkom kontrarevolúcie. Domáce obyvateľstvo proti vojskám bojovalo vlastnými zbraňami. „Rusi chceli ísť na Moravu. Niektorí záškodníci popresúvali značky a tabule. Tanky sa dostali aj na futbalový štadión a rozryli cesty v jeho okolí.
Novinárčina i hlásateľstvo ako hobby
Počas pracovných rokov sa okrem funkcionárskej činnosti venoval aj dopisovaniu do novín. Vo fabrike vychádzali noviny Myjavské hnutie, kde mal na starosti spravodajstvo zo športu. Neskôr pravidelne prispieval do regionálnych týždenníkov Trenčianske noviny a Kopaničiar expres. „Novinárčinu som robil zo zábavy. Mal som z nej úprimnú radosť,“ poznamenal Vrána.
Na štadióne Spartaka Myjava robil hlásateľa štyri dekády. Na zápasy sa vždy svedomito pripravoval. Špeciálne sa venoval súperom. Vždy mal pripravené informácie o súperovi i jeho forme.
„Stále mám zachované mnohé pripravené materiály. Mal som svoj systém. Text bol rozložený na viacero častí, medzitým dostala priestor hudba. Keď som dal zvukárovi signál, do éteru pustil pesničky,“ spomínal Vrána, ktorého neskôr vymenil pri moderátorskom mikrofóne Zdeno Šimo.
Osobnosťami Černáček i Solnička
Najkrajšie obdobie v histórii Spartaka prišlo po roku 2010. Jednou z najväčších ikon futbalovej histórie na kopaniciach je Martin Černáček. Cez Trnavu, nižšie súťaže a zahraničie sa vrátil späť, aby ako kapitán priviedol svoj tím medzi slovenskú futbalovú elitu. „Poznám ho od žiackych čias. Vždy bol prístupný a dalo sa s ním otvorene rozprávať. Dokázal stmeliť tím,“ chválil Černáčka Vrána.
Ďalšou z veľkých persón bol Tomáš Bruško. Svojho času ho tréner Lobanovskij pritiahol do Dynama Kyjev. Ďalšou zo žijúcich a stále slúžiacich legiend je brankár Peter Solnička.
„Napriek mnohým ponukám nikdy neopustil materský klub. Vždy sa vyjadroval, že tu je doma a bude celú kariéru.“
Zo Záhorákov kopaničiari
Po postupe do Corgoň ligy veľké oči na Myjave nemali. Po príchode do Košíc, Trnavy, Žiliny či Bratislavy si domáci mysleli, že zvíťazia jednoducho. Opak bol pravdou. „Najskôr nás volali Záhoráci, až po čase pochopili, že sme kopaničiari,“ zaspomínal si Vrána.
Časť I.: Ako potomkovia Aztékov tlieskali jesenným majstrom Čítajte Na domácich zápasoch nechýba ani dnes, hoci IV. liga sa mu máli. „Manželka ma neraz prehovára, aby som zostal doma, veď je zima. Ale ja si neviem prestaviť, že by som nejaký duel vynechal,“ smial sa. Zo starej gardy sa dnes stretáva už iba so Stanom Malečkom. Spoločne v klube pracoval ešte pred príchodom bratov Halabrínovcov v čase pôsobenia predsedu Petra Caltíka.
Spomienky na Slovan Bratislava
Myjavčanom sa mimoriadne darilo na ihrisku bratislavského Slovana. Belasí si vždy mysleli, že zápas je proti provinčnému celku vyhraný ešte pred jeho začiatkom, lenže opak bol pravdou. Čierno-bieli vyhrali šesť zápasov v rade 1:0. Ten siedmy mal podobne pozitívny vývoj, keď zvíťazili 2:1. „Bol to zápas, kedy som na futbal zobral aj manželku, ktorá inak na štadióny nechodí, pretože sa na nich nadáva. Slovanisti nám poriadne vynadali a jej presvedčenie sa iba potvrdilo.“
Čiernou škvrnou na futbalovej duši Milana Vránu bol záver roku 2016. Po nespravodlivo rozdelených trestoch v stretnutí Myjava – Slovan Bratislava sa Spartak odhlásil z najvyššej súťaže.
„Prežíval som to veľmi ťažko. Preradili nás až do štvrtej ligy. Hráči šli svojou cestou. Bude veľmi náročné dostať sa čo i len o jednu ligu vyššie. Rád by som ešte na Myjave zažil zápas Fortuna ligy,“ poznamenal.
Súkromná kronika
Od roku 1970 sa venuje písaniu súkromnej klubovej kroniky. Pôvodne ju robil rozhodca Petráš. Pri sťahovaní sa však stratila a nastala éra kronikára Milana Vránu. „Vkladám do nej výstrižky zo všetkých novín. Všetko to začalo medzinárodným futbalovým stretnutím medzi československými a rakúskymi juniormi. Odvtedy sa stala súčasťou môjho života.“
Sedemdesiatšesťročný dôchodca žije stále aktívnym životom. Okrem starostlivosti o domácu hydinu a záhradu sa venuje aj spoločenským udalostiam. Prednedávnom ešte po vlastných vyšiel na hrad Čachtice, v závere januára sa zúčastnil plesu seniorov v Trenčíne.
„Určite sa nenudím. V Myjave a okolí sa stále niečo deje. Som členom Jednoty dôchodcov. Stále poriadame zájazdy či turistické výlety,“ dodal na záver Milan Vrána. ⋌
