DOLNÁ PORUBA. Na prvej zimnej olympiáde so slovenskou účasťou dosiahol v Nórsku historicky najlepší výsledok nášho združenára pod piatimi kruhmi v ére samostatnosti.
Treba byť dobre poskladaný
Rodák zo Spišskej Soboty vyrastal v Šuňave. Jeho detstvo v područí Tatier nemohli obísť aktivity na snehu. Od 5. ročníka základnej školy navštevoval športové triedy v Štrbe, kam spomedzi 160 detí zo Šuňavy, Liptovskej Tepličky, Lučivnej, Batizoviec a Tatranskej Štrby vybrali najlepších tridsať so špecializáciou na beh na lyžiach. Na chemickej škole vo Svite pokračoval v štúdiu už ako člen tréningového centra mládeže niekdajšej Červenej hviezdy Štrbské Pleso. Paradoxne, z klasického bežca sa vykľul združenár. „Do mojich sedemnástich rokov tomu nič nenasvedčovalo. V dorasteneckej kategórii som mal na konte dve druhé miesta z majstrovstiev Československa a asi sedem titulov majstra republiky,“ bilancuje Michal Giacko. „V stredisku štátnej športovej reprezentácie s nami bývali aj združenári. Raz ma vzali na mostík, obuli skočky a ja som popri behu začal skákať,“ ozrejmil dôvod prerodu.
Časť I.: Ako potomkovia Aztékov tlieskali jesenným majstrom Čítajte Od osudového skoku na jar 1987 neuplynuli ani dva roky, keď sa Giackovo meno objavilo v štartovej listine na majstrovstvách sveta juniorov v Hamare. V severskej kombinácii, ktorá spája odvahu i bežecké schopnosti. „Na mostíku musí ísť strach bokom. Inak dochádza k chybám. Ja osobne som mal problém zvyknúť si len na dĺžku lyží. Dôležité tiež bolo dosiahnuť pri nájazde správny uhol a naučiť sa pracovať vo vzduchu,“ vymenúva faktory, na ktoré pri cibrení odrazovej techniky kládol najväčší dôraz.
Krivda po zásahu vyššej moci
Člen ŠKP Štrbské Pleso zaznamenal raketový prechod k seniorom. Navyše, výsledky mu predurčovali nomináciu na zimné olympijské hry v Albertville v roku 1992. Podľa počtu bodov vo svetovom pohári bol tretí najlepší v ČSFR. Zasiahla však vyššia moc a vo francúzskych Alpách nás reprezentovalo družstvo Kovařík – Kučera – Maka... Mimochodom, príslušnosť našej združenárskej školy k širšej svetovej špičke trojica potvrdila 6. miestom.
Časť II: Ako trenčianskym robotníkom zachutili koňakové cigarety z Kostariky Čítajte Giacko si splnil olympijský sen už o dva roky, keďže sa práve menila časová organizácia hier. V Lillehammeri obsadil 26. priečku, pričom v behu dosiahol siedmy najlepší čas. Je presvedčený, že ak by toľko nezaostal po skokanskej časti, za daných okolností by mu výsledný čas stačil na umiestnenie v elitnej desiatke. Šanca na reparát sa núkala v súťaži družstiev, lenže Jozef Bachleda si počas tréningu zlomil kľúčnu kosť. Napriek tomu Michalovi Giackovi zostali na olympiádu v Nórsku len naj-krajšie spomienky. „Športoviská boli blízko, takže sme mohli vidieť v akcii aj ostatných reprezentačných kolegov. Dodnes mám pred očami, ako Oto Haščák po nešťastnej prehre s Rusmi hádzal po rozhodujúcom góle helmu o ľad. Krásny bol aj otvárací ceremoniál.“ Ako dodal, dôležitú úlohu pri celkovom hodnotení zohralo počasie s rozprávkovo zasneženými scenériami.
Holmenkollen ako Wimbledon
Zo súťažných zastávok po svete nosí Šuňavčan v srdci ešte jeden obľúbený lyžiarsky areál. Zhodou okolností opäť s nórskou vlajkou. Reč je o kopci nad Oslom. „Holmenkollen s legendárnym skokanským mostíkom Holmenkollbakken znamená pre lyžiara to isté, ako pre tenistu Wimbledon. Štartoval som tam dvakrát. Je to zážitok. Doskočisko sa v lete mení na kúpalisko,“ nadchýna sa združenár, ktorému spomedzi konkurentov najviac imponoval štýl východného Nemca Marca Franka.
Pre pretrvávajúce problémy s platničkou Giacko ukončil kariéru po majstrovstvách sveta v Kanade na jar 1995. Na lyžovanie však nezanevrel. Prešiel k zdravotne hendikepovaným športovcom, ktorých z pozície servismana sprevádzal na paralympiádach v Nagane aj Salt Lake City.
Šport ho naučil, že na mostíku ani na bežkách za neho nikto nič neurobí. Aj vďaka tomu nemal problém s prechodom do civilného života. V súčasnosti ho zamestnáva najmä práca v hoteli v Trenčianskych Tepliciach a rekonštrukcia chalupy v Dolnej Porube, kde našiel nový domov. Ako vysvetlil, má to v sebe kus symboliky. Kúpeľné mestečko kedysi navštevoval počas regeneračných tréningov. Postupne v okolí spoznával čoraz väčší okruh ľudí a po rozvode si tu našiel priateľku.
