TRENČÍN. Napriek tomu, že počas štyridsaťdňového pobytu v Strednej a Južnej Amerike so svojimi zverencami kapituloval iba raz, na lavičke jesenného majstra ČSSR z roku 1967 už v jarnej časti ligy nesedel.
Originálny kúsok domova
Po dvoch víťazstvách a dvoch remízach v krajine Aztékov sa Trenčania presunuli do Kostariky. Nekonečná cesta so štyrmi medzipristátiami ich napokon doviedla do pulzujúceho centra hlavného mesta. „Z lietadla sme na Štedrý deň vybehli priamo do ulíc. Večer bola väčšina obchodov otvorená, na okrajoch ulíc porozkladali stánky s konfetami. Stredom sa valili zástupy áut. O polnoci sa do vyzváňania zvonov zamiešalo trúbenie klaksónov a streľba,“ spomína krídelník Milan Navrátil. „Môžete si predstaviť, akú noc sme prežili, keď náš hotel stál na jednej z hlavných križovatiek,“ doplnil.
Podaktorí mali v noci úplne iné starosti. Pred odchodom z Mexika dostal každý člen výpravy demižónik koňaku. „Jeden zvyšoval, hráči ma presvedčili, aby som ho zabalil. Keď sme na letisku v San José na batožinovom páse zbadali naše kufre, Jaro Hojsík zvolal, že z jedného niečo tečie. Nanešťastie to bol môj. Veci som mal celkom premočené,“ priznal kondičný tréner Dušan Čikel. Aj tu platilo, že všetko zlé vie byť na niečo dobré. „Veľvyslanec nám okrem alkoholu venoval značkové cigarety. Doma som ich daroval svokrovi. Usušené camelky s koňakovou príchuťou si nevedel vynachváliť. Ani v závode, kde robil, vraj nič tak dobré ešte nikto nefajčil,“ usmial sa rodák z Beckova a zároveň prvý slovenský atlét so svetovým rekordom.
Časť I.: Ako potomkovia Aztékov tlieskali jesenným majstrom Čítajte Práve v spomínanom hoteli uprostred San José Trenčania natrafili na kúsok domova. Na balkóne objavili na liste obrovského kaktusu vyrytý nápis „Trenčín – jesenný majster ligy v ČSSR“. Originálnu reklamu materskému klubu urobil Dušan Bartovič, ktorý pár dní predtým reprezentoval krajinu na juhoamerickom kontinente s výberom olympionikov.
Redakcia oslavovala „protekčnú“ Slaviu
Vianočné menu jesennému šampiónovi československej ligy spestril líder domácej súťaže LD Alajuelense. Súboju hranému za tridsaťstupňovej horúčavy chýbalo gólové korenie, hostia si však publikum získali už pred výkopom. Na ihrisko vybehli v tričkách s veľkými písmenami, ktoré spolu vytvorili vetu „VIVA COSTA RICA“ (Nech žije Kostarika).
Deň po sviatkoch vyzval Jednotu Trenčín ďalší súper zvučného mena. „Saprissa je v Kostarike rovnakým pojmom, ako u nás Sparta či Slovan. Po hre vynikajúcej úrovne sme dali tri góly a dostali o jeden menej. Bolo to veľké víťazstvo. Nadšené obecenstvo nás po stretnutí prinútilo bežať čestné kolo s pohárom, ktorý nám darovali,“ pokračoval v zážitkovom rozprávaní Milan Navrátil. Ako dodal, úspešné výsledky podnietili u spoluhráčov záujem o hodnotenie ich vystúpení v československej tlači. Keď dostali do rúk Rudé právo, zostali nemilo prekvapení. O pražskej Slavii, ktorá súbežne absolvovala exotické turné po Austrálii a Hongkongu, našli v športovej rubrike viacero článkov, kým o sebe len deväť riadkov...
FOTO: Na hrade pasovali trojicu vyslúžených futbalových rytierov Čítajte Diametrálne odlišnú odozvu venovali Trenčínu miestne médiá. Periodikum La Nación pred zápasom favorizovalo „Los morados“, ako znie prezývka Deportiva Saprissa. Našich predstavilo ako takticky vyspelé mužstvo, ktorého rýchli hráči využívajú krátke dôvtipné prihrávky, nechávajú kotúľať loptu, čím šetria sily, no pritom ju stále ovládajú.
Po deväťdesiatich minútach hry tie isté noviny na druhý deň písali o krásnom divadle. „Bol to jeden z najstrhujúcejších duelov za poslednú dobu, pretože po tom, ako Saprissa prehrávala 0:2, začala hrať svoju hru a to, čo vyzeralo, ako jednoduché víťazstvo hostí, sa premenilo na jeden z najemotívnejších medzištátnych zápasov. Diváci odchádzali spokojní aj s prehrou, pretože sledovalo výborný futbal v podaní oboch tímov,“ referoval denník La Nación.
Manažér si mädlil ruky
Dobrý chýr o trenčianskych futbalistoch letel do všetkých kútov Latinskej Ameriky. Niet divu, že ponuky na konfrontáciu s dosiaľ nezdolanými Európanmi sa manažérovi Valentinimu množili z každej strany. Pred návštevou Kolumbie sa začala skloňovať aj Venezuela. Hoci z predstavenia v tejto destinácii napokon zišlo, bolo zrejmé, že termín návratu na Slovensko, pôvodne stanovený na 9. januára 1968, bude posunutý.
Futbalová jeseň priniesla jubileum rýchlika zo Semerova Čítajte Zápasový prídavok zostal v Kostarike. „Manažér nám oznámil, že budeme hrať v San José aj tretie stretnutie. Je to vraj veľký úspech, pretože tu pobyt nepredĺžili ešte žiadnemu zahraničnému celku. Vedeli sme, že nás chcú poraziť za každú cenu, iba meno súpera sme nepoznali,“ priblížil rýchlik zo Semerova Milan Navrátil. Nepodarilo sa to však ani ambicióznemu Municipalu Puntarenas (1:1).
V čase voľna si Trenčania nenechali ujsť kúpanie a slnenie neďaleko pobrežia Karibského mora. Útočník s reprezentačnými skúsenosťami Vojtech Masný dodnes nezabudol na okázalú mestskú prehliadku koní, či prechádzky po parkoch s altánkami a živou hudbou.
Podľahli len „milionárom“
Jedinú prehru v rámci desiatich previerok zaznamenala Jednota po príchode do Kolumbie. Nad jej sily bol slávny FC Millonarios z hlavného mesta Bogota (1:2). Ktovie, ako by vyznela celková bilancia, ak by Hojsík premenil päť minút pred koncom nariadenú jedenástku. „Keď už tam zapískali penaltu, musela byť stopercentná,“ zdôraznil Béla Masný, ktorý sa so spoluhráčmi kolumbijským hostiteľom revanšoval hneď v nasledujúcom meraní síl proti Atléticu Nacional v Medellíne, v meste obávaného drogového kartelu.
Miško náš, šedivú hlavu máš
S blížiacim sa návratom na rodnú hrudu čoraz hlasnejšie rezonovalo (ne)zotrvanie Michala Vičana pri kormidle tímu. Kouč podmieňoval predĺženie zmluvy, platnej do 1. februára 1968, ďalším dvojročným cyklom. Dôvodil, že žiadny tréner, ktorý má úspech, nepodpíše kontrakt na pol roka. Trenčianski funkcionári situáciu podcenili. Spoliehali na návrat Karola Borhyho z Kuvajtu, lenže toho legionársky chlebík ešte neomrzel. Vičana medzitým zlanáril Slovan Bratislava, s ktorým o rok získal Pohár víťazov pohárov...
Kolektív cítil, že odchodom lodivoda stratí na sile. Podľa Milana Navrátila sa v trenčianskej šatni po zápasoch na opačnom konci zemegule pravidelne spievalo: „Miško náš, Miško náš, šedivú hlavu máš, zatiaľ dobre s nami, zakiaľ si ty medzi nami.“ Emócie prepukli pred záverečným zápasom. „Keď Čikel počas porady pripomenul, že hráme posledný raz pod Vičanom a máme bojovať aj za neho, Mišo vyšiel náhlivo na chodbu, kde mu po lícach stekali slzy ako hrachy,“ dodal.
Po remíze so Santa Fé sa Trenčania s Južnou Amerikou rozlúčili s bilanciou 4 víťazstvá – 5 remíz – 1 prehra. Domov sa vrátili 18. januára 1968. Pod vedením Dušana Čikela, resp. Tibora Michalíka im v jarnej časti došiel dych a na ligový trón zasadol trnavský Spartak.
