STARÁ TURÁ. Rodičia dospievajúcej mládeže hliadkujú počas piatkových a sobotných nocí v uliciach Starej Turej.
Dávajú pozor na deti a mládež a predchádzajú prípadným konfliktom.
Projekt Nočné havrany tu nepretržite funguje ako v jedinom meste na Slovensku už 12 rokov.
Väčšinou troj- až päťčlenná skupina dobrovoľníkov príde najskôr na mestskú políciu, kde si dajú reflexné vesty s nápisom Nočné havrany a vyrazia do ulíc.
„Každý, kto má dieťa, tak sa oň prirodzene bojí. Nemusí pozerať z okna, čo robí, kde je, nemusí sa obávať a ide priamo na ulicu, vidí, čo rovesníci robia, o čom sa rozprávajú. Samozrejme, môže sa s nimi rozprávať o problémoch, čím sa prirodzene zmenšuje generačná priepasť.
Starší ľudia vidia, ako sa mladí bavia, ako trávia voľný čas. Tak pochopia lepšie svoje deti a zase deti chápu trochu inak tých dospelých,“ vysvetľuje náčelník mestskej polície Ľubomír Málek.
Myšlienka zo Škandinávie
Myšlienka nočných hliadok pochádza zo Škandinávie, do projektu je tam zapojených viac ako 350-tisíc dobrovoľníkov.

„Začali sme s týmto projektom pred 12 rokmi, prvé Nočné havrany v Starej Turej vyleteli do ulíc symbolicky na deň vtákov 1. apríla. Začalo tu 12 dobrovoľníkov a postupne sa rozšírilo na 50 ľudí. Ide o to, aby boli traja - štyria aktívni, zapájajú sa každý týždeň alebo každý druhý, čiže raz za čas sa participuje,“ skonštatoval Málek.
Dospelí chodia po meste sami, mestská polícia ich pohyb nesleduje. Nechodia po baroch, hliadkujú len v uliciach.
„Do ničoho nezasahujú, iba prizerajú a keby bol nejaký problém, tak zavolajú mestskú políciu. Rozprávajú sa s deťmi, pubertiakmi, ktorí sa často nemajú doma s kým rozprávať. Veľakrát rodičia nemajú na deti čas, tak sa o svojich problémoch porozprávajú s cudzími ľuďmi na ulici,“ dodal Málek.
Nie je nám jedno, čo sa tu deje
Preventista Mestskej polície Stará Turá Dušan Redaj vidí hlavnú misiu Nočných havranov ako sprostredkovateľov medzi dvomi generáciami.
„Vychádzajú do ulíc s tým, že toto je naša komunita, my sa chceme starať o bezpečnosť, a nie je nám jedno, čo sa tu deje. Už toto je veľký psychologický moment, že mladí ľudia si rozmyslia, čo budú robiť, či sa pustia do nejakého ničenia, keď tam majú ľudí.

Ak bude treba, my budeme svedčiť. Ak chcete, robte zle. My sa k tomu postavíme ako občania, ktorým záleží na meste, na tých ľuďoch, aby bolo bezpečne,“ uviedol Redaj.
Rodičia by však podľa neho nemali moralizovať.
„Nemali by im vyčítať, že čo tu robíte, prečo tu pijete, fajčíte na verejných priestranstvách, prečo robíte neporiadok, prečo kričíte. Mali by sa s nimi stretnúť a rozprávať sa, ako im je, čo vás priviedlo k tomu a potom vychádzajú na povrch také veci, že mladí ľudia sa nemajú kde zabaviť, jedine voľné miesto kde sa stretávajú. je na ulici,“ dodal Redaj.
Negatívne reakcie zatiaľ neboli
Do projektu sa už tretí rok aktívne zapája aj Jarmila Hoštáková, pomáha jej preklenúť generačné rozdiely a lepšie pochopiť svoje deti.
„Dnešná mládež má úplne iné možnosti zábavy a trávenia voľného času, ako sme mali my, ale zároveň na nich na každom rohu číhajú aj úplne iné nebezpečenstvá.
Chcela som ich lepšie spoznať, aby som ako rodič vedela svoje dieťa, alebo možno aj samu seba, na ne pripraviť,“ povedala. Mladí sú podľa nej pri prvom kontakte s Nočnými havranmi zaskočení.
„Máme na sebe reflexné vesty s logom projektu, takže z diaľky a potme vyzeráme skôr ako hliadka policajtov. Po príchode bližšie je ale vidieť na ich tvárach úľavu, keď si prečítajú logo alebo nás spoznajú.“
S negatívnou reakciou sa počas hliadkovania zatiaľ nestretli, hoci podľa nej je dnes veľmi zvláštna doba.
„Každý sa stará len o seba. Stalo sa, že mladé dievča sa samo ponáhľalo z baru, lebo sľúbilo rodičom, že príde domov do polnoci. Všetci jej kamaráti zostali v bare, dievča po ceste narazilo na skupinku pripitých mládencov, ktorí na ňu začali vykrikovať.
Strašne sa bála, tak sme ju odprevadili až po vchod. Pre niekoho nič nezvyčajné, ale ja by som bola tiež rada, keby niečo také urobil niekto pre moje dieťa,“ dodala Hoštáková.