Župné voľby v roku 2013 ste vyhrali už v prvom kole. Skúsme sa na úvod obzrieť späť – v akom stave je župa po štyroch rokoch vášho vedenia? Čo sa vám podarilo?
– Chceme nadviazať na to, čo sa podarilo počas posledných štyroch rokov. V roku 2013 sme kraj preberali v rozpočtovom provizóriu s veľkými dlhmi vo výške viac ako 50 miliónov eur. Kraj je v súčasnosti podľa INEKO druhým finančne najzdravším krajom.
Posun nastal aj v transparentnosti, pred štyrmi rokmi sme boli na chvoste. Zaviedli sme projekt otvorenej samosprávy, aby ľudia videli, ako narábame s finančnými prostriedkami.
Za štyri roky sa Trenčiansky samosprávny kraj dostal z chvosta na prvé miesto, transparentnosť je vo výške 75 percent. Máme pripravené ďalšie kroky, ako ju ešte zvýšiť, chceme, aby nám obyvatelia videli na prsty, akým spôsobom používame peniaze ľudí tohto kraja.
Čo sa vám, naopak ,nepodarilo?
– Vo veľmi zlom stave sme prevzali zdravotníctvo. Problémom je zadlženosť nemocníc, ktorú sa nepodarilo znížiť. Sčasti je to aj preto, že ziskové veci prešli do súkromných rúk, nemocnice však musia poskytovať aj tie zdravotnícke služby, ktoré nie sú až tak platené zo strany zdravotných poisťovní.
Nepohli sme ani s predajom prebytočného majetku. Väčšinou ide o budovy, ktoré zostali prázdne po rušení škôl a školských zariadení. Chceme ich najbližšie roky pozamienať s majetkami miest.
Michal Bartók: Duál je pomyselný návrat k modelu, ktorý v minulosti fungoval Čítajte Aké riešenie by pomohlo zlepšiť hospodárenie nemocníc?
– Robíme spoločné verejné obstarávania liekov, kde šetríme 400-tisíc eur v priebehu dvoch rokov. Chceme vybrať externého manažéra, ktorý by tri krajské nemocnice riadil.
Do troch nemocníc, ktoré sme prebrali s dlhmi a naďalej sa navyšujú, sme zainvestovali takmer 20 miliónov eur. Chýbali nám základné oddelenia, len do bojnickej nemocnice sme dali 13 miliónov, dokončili sme tu nový chirurgický pavilón, deväť operačných sál, nové oddelenia, centrálna jednotka intenzívnej starostlivosti.
Okrem nemocníc ľudia vnímajú najmä zlý stav ciest.
- Určite nás trápi aj doprava a cesty, na rekonštrukciu dávame každý rok viac a viac peňazí, tento rok si myslím, že kraj bude dobre rozkopaný. Získali sme 17,5 milióna eur z eurofondov na rekonštrukciu štyroch ciest druhej triedy, z rozpočtu župy ide ďalších päť miliónov eur na rekonštrukciu ciest druhej a tretej triedy. Sú tu ešte cesty prvej triedy, to je problém celého Slovenska.
Vo februári mám rokovanie s ministrom dopravy, kde mu chcem povedať o ceste I/9 a o R2, ktoré sú v kompetencii Slovenskej správy ciest.
V novembrových voľbách ste dostali dôveru, vyhrali ste s pohodlným náskokom. Ak by sme to brali politicky, v rámci strany Smer ste dostali najviac hlasov. Znamená tento výsledok pre vás osobne posun v rámci straníckych štruktúr?
– To je na vedení strany. Už som prešiel všetkým, bol som starostom v malej obci pri Púchove, štátny tajomník na ministerstve obrany, potom minister. Chcem sa naplno venovať Trenčianskemu kraju.
Som aj poslancom národnej rady, čo je výhodou, pretože dokážeme na základe skúseností zo samosprávy urobiť veľa rôznych zmien v zákonoch, ktoré prichádzajú do parlamentu.
Neplánujete sa vzdať poslaneckého mandátu v parlamente ako vaši kolegovia župani v Trnave alebo v Žiline?
- Nie, pokiaľ budem zdravý a budem všetko stíhať tak, ako som to stíhal posledné štyri roky, neplánujem nič také. Aj v krajskom zastupiteľstve je veľa poslancov, ktorí sú starostovia. Ich návrhy, postrehy, ktoré majú z manažovania miest a obcí vítam, vieme ich zapracovať do našich materiálov. Bol by som dokonca radšej, keby ich tam bolo viac.
Ako župan mám minimálnu mzdu, čím ušetrím kraju minimálne 50-tisíc eur ročne, ale o to sa ani tak nejde.
Po voľbách sa výrazne zmenilo zloženie zastupiteľstva, väčšina je nezávislých poslancov. Ako zatiaľ prebieha spolupráca?
– Zatiaľ sme vždy našli spoločnú reč. Ak sú problémové veci, prediskutujeme si ich, dohodneme a až potom idú na rokovanie do zastupiteľstva.
Dúfam, že nám to päť rokov vydrží. Ja som doteraz nepolitizoval, veľká politika nech sa robí v Bratislave, tu na re-gionálnej úrovni buď robíme dobré veci, alebo nie.
Aké sú plány župy na najbližšie obdobie?
– Minulý rok sme začali s budovaním cyklotrás. Tento rok chceme fyzicky otvoriť dva úseky Vážskej cyklotrasy. Prvý, viac ako 13-kilometrovú cyklotrasu z Hornej Stredy do Nového Mesta nad Váhom – dúfam, že Trnavská župa naň nadviaže a pôjde do Piešťan – túto by sme chceli otvoriť už na jar.
Druhý úsek, ktorý sa začne robiť, a aj ho tento rok odovzdáme, je Púchov – Nimnica, možno s malou výlukou pre práce na železnici v Nimnici.
Tretia cyklotrasa má spojiť Trenčiansky hrad s hradom Brumov. Pôjde po starom železničnom moste cez Zamarovce, Skalku nad Váhom až do Nemšovej, kde sa napojí na existujúcu cyklotrasu.
Aj táto by mala byť dokončená tento rok. Musíme vybudovať kvalitnú infraštruktúru.
Nedostatok zamestnancov možno riešiť príchodom ľudí zo zahraničia, tvrdí Hošták Čítajte Problém s dopravou trápi aj hornú Nitru. Čo bude s výstavbou cesty I/9 , R2?
– Panelové cesty sú na Slovensku asi už len dve – jedna z nich je cesta ktorá spája Chocholnú-Velčice a Mníchovú Lehotu.
Nie je to naša kompetencia, ale minulý rok sme urobili stretnutie so Slovenskou správou ciest, políciou, ministerstvom dopravy, projektantom, starostami okolitých obcí. Ujasnili sme si, ako to má vyzerať, pretože jedna obec chcela to, druhá zase to.
Správa ciest to trochu zneužívala, hovorila, že veď sa najprv dohodnite. Nakoniec sa to po stretnutí podarilo odbúrať. Harmonogram síce mešká, čakalo sa pol roka na ministerstvo životného prostredia, ktoré vydalo rozhodnutie, že netreba posudzovať vplyv životného prostredia na výstavbu.
Úsek má viac ako 7 kilometrov, výstavba bude stáť okolo 20 miliónov eur. Čaká nás doprojektovanie, výkupy pozemkov. Začiatok výstavby predpokladám v polovici budúceho roka.
O R2 a prepojení Považia s hornou Nitrou sa hovorí už dvadsať rokov. Som rád že sa urobila aspoň jedna časť – obchvat Bánoviec nad Bebravou. Ďalšie úseky nie sú pozastavené, ale určite pôjdu len v polovičnom profile.
Najbližšie je pripravený úsek z Trenčína do Mníchovej Lehoty, druhý úsek z Mníchovej Lehoty na Svinnú, tretí úsek je Svinná Ruskovce, kde sa napojí na súčasný obchvat Bánoviec.
Čo ďalej s baníctvom na hornej Nitre?
– Je iniciatíva zo strany Európskej komisie, nie je to len Slovensko, ale aj Poľsko, kde by sa malo odísť v určitom horizonte od ťažby uhlia. Chceme, aby pracovné miesta na hornej Nitre zostali zachované. Populácia v Trenčianskom kraji klesá najvýraznejšie práve v regióne hornej Nitry.
Nesmieme dopustiť, aby ľudia odchádzali za prácou. 5. februára bude na Úrade TSK stretnutie s eurokomisárom Marošom Ševčovičom, ktorý je zároveň aj podpredsedom Európskej komisie, Hornonitrianskymi baňami, okolitými samosprávami, aby sme dali prvé návrhy, ako riešiť transformáciu.
Je to pre nás výzva. Nebude to jednoduché, nedá sa to vyriešiť za rok ani za dva, budú sa tam musieť vytvoriť nové pracovné miesta, aby tam nevznikla hladová dolina.
Trenčiansky kraj patrí v rámci Slovenska k lídrom v duálnom vzdelávaní.
– V systéme duálneho vzdelávania je zapojených všetkých 20 stredných odborných škôl, podpísali zmluvy so 79 zamestnávateľmi, je tam takmer 600 žiakov. Duálne vzdelávanie je dlhodobý proces, prví dualisti vyjdu z trojročných študijných odborov až teraz v júli.
Bude nás zaujímať spätná väzba. Čo nás zaujíma ako zriaďovateľa je, že stredné odborné školy boli skôr potrestané, že majú dualistov. Čím viac ich mali, tým menej peňazí od štátu dostávali, pretože sa im krátil normatív na žiaka. Pripravuje sa novela a verím, že sa to zmení tak, aby to školy skôr motivovalo.
