Ako povedala organizátorka ankety Ľubica Gálisová, všetci ocenení sú obrovským príkladom pre mladú generáciu, keďže aj v tomto veku dokážu byť stále užitoční.
Nominant Nobelovej ceny sa jej bál
Životné dielo Janky Polákovej vonia literatúrou. Tridsať rokov pracovala vo verejnej knižnici v rodnom Trenčíne.
Jej doménou sa stala klasická i súčasná slovenská tvorba. Nadväzovala kontakty so školami, organizovala besedy so spisovateľmi, pričom neustále hľadala nové formy propagácie literatúry.
Pietne stretnutie uzavrelo rok významnej osobnosti moderných slovenských dejín Čítajte „Keď bratislavské vydavateľstvo Odkaz prišlo s iniciatívou založiť združenie, ktoré by podporovalo začínajúcich autorov, práve Janka Poláková iniciovala v septembri 1996 vznik Literárneho klubu Omega,“ priblížila jej kolegyňa z trenčianskej knižnice Eva Struhárová.
Na literárnom poli vytvorila Poláková nerozlučnú dvojicu s bývalým politickým väzňom Rudolfom Dobiášom. Medzi čitateľov mu uvádzala takmer všetky knihy.
„Musím priznať, že spočiatku som sa jej bál. Na klubových stretnutiach som nemal vždy náladu na poéziu. Lebo ona povie, čo si myslí. Čo ak by som doniesol nejakú zlú básničku? Ale popravde, pri Janke je báseň stratená. Na ňu sa nedá napísať, pretože to je nad sily akéhokoľvek básnika,“ nešetril slovami chvály nominant Nobelovej ceny za literatúru.
Všade okrem hasičského zboru
Záber seniorkiných aktivít nezúžil ani odchod do dôchodku v roku 2004. Skôr naopak. Energická žena dodnes moderuje kultúrno-spoločenské podujatia, recituje, manažuje, organizuje a vyhodnocuje literárne súťaže. Tyká si s mobilom i elektronickou poštou.
Štvrťstoročnicu literárnej súťaže Jozefa Braneckého oslávili vydaním zborníka Čítajte Predsedá Miestnemu odboru Matice slovenskej v Trenčíne, pracuje vo výbore krajskej odbočky Spolku slovenských spisovateľov, prednáša poslucháčom Akadémie tretieho veku aj členom Krajskej organizácie Jednoty dôchodcov Slovenska. Ako vtipne pripomína, pôsobí všade okrem hasičského zboru.
„Stretávam sa s aktívnymi a činorodými ľuďmi. Ocenenie si nesmierne vážim, hlavne po tom, ako som počas slávnosti počula množstvo zásluh vybraných seniorov. Je to príjemný pocit, na druhej strane cítim zodpovednosť za ďalšie aktivity, v ktorých, pokiaľ mi to zdravie umožní, budem pokračovať. V duchu myšlienky – To, čo je pred vami i za vami, je nič oproti tomu, čo je vo vás,“ dodala seniorka roka z Trenčína.
