Po uplynulej sezóne ste skončili v Slovane Bratislava. Čo rozhodlo pre návrat do Trenčína?
- Mal som už dosť častého a dlhého cestovania na tripoch o Rusku. Rozlietaný život ma už unavoval. Chcel som sa vrátiť domov a usadiť sa. Voľba padla na rodný Trenčín. Uplynulá sezóna v podaní Dukly nebola dobrá. V klube zostal Branko Radivojevič, ktorý bol zárukou vysokých ambícii. Vďaka nemu sa mi rozhodovalo ľahšie.
Deväť rokov ste strávili v Rusku, vyhrali Gagarinov pohár. Čo vás posúva dopredu?
- Každý tréning a zápas. V hokeji som zažil veľa. Aj keď sa koniec kariéry blíži, stále ma napĺňa. Rád by som kariéru ukončil titulom s Duklou Trenčín.
Počas zdravotných problémov Branka Radivojeviča nosíte na drese kapitánske céčko. Nechceli ste ho mať nastálo?
- Podobné myšlienky som nemal. Vedel som, že Branko bude v Dukle celú sezónu, takže od začiatku bolo jasné, kto bude kapitánom. Nie je podstatné, kto ním je, dôležité sú tímové výsledky.

Prípravné obdobie nebolo v podaní Dukly výsledkovo ničím výnimočné. Začiatok sezóny vás však zastihol v skvelej forme. Čím to bolo?
- Vedenie vytvorilo nový tím. Polovica kádra bola z predchádzajúcej sezóny, druhá časť nových chlapov. Tréneri priniesli veľa zmien, čo je dlhodobejšia práca. V príprave sme nehrali zle, ale na výsledkoch sa to neprejavilo. Potrebovali sme čas. Systém, odhodlanie a chuť víťaziť nás posúvali dopredu. Dokázali sme otáčať skóre, kvalitné bránili a vyhrávali zápas za zápasom.