NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Byť na televíznej obrazovke počas celého mesiaca takmer počas všetkých pracovných dní sa nepodarí ani mnohým slávnych hercom.
Novomešťania Juraj Šebeň a Marcel Kopčan majú za sebou neuveriteľnú sériu šestnástich víťazstiev v obľúbenej súťaži pre milovníkov kulinárskeho remesla Moja mama varí lepšie ako tvoja.
Dnes ich pozná celé Slovensko.
Ľudia ich zastavujú na ulici, chcú sa s nimi odfotiť, pýtajú autogramy a v hypermarketoch s potravinami sledujú, čo si hádžu do nákupného vozíka.
Potom za nimi vyštartujú a vyzvedajú, čo to bude za zaujímavý recept na jedlo na obed či večeru.
Prečo ste sa vôbec rozhodli prihlásiť do kuchárskej šou?
Juraj Šebeň: Už dávnejšie sme sa o tom bavili, že by sme to mohli spolu skúsiť v nejakej relácii. Vždy sme to brali iba s úsmevom a čakali, že to bude poriadna sranda. A tentokrát to vyšlo. Odštartoval to Marcel. On nás zaregistroval.
Marcel Kopčan: Na námestí v Novom Meste nad Váhom bol karavan s nápisom Moja mama varí lepšie ako tvoja. Zastavil som sa tam, že nás prihlásim. Spravili pár záberov a krátky rozhovor. Bola to recesia, či to dáme. Vyplnil som formulár s údajmi o mne a Jurajovi. Spravila sa aj kamerová skúška a chceli pár receptov. Za týždeň potom volali.
Aké skúsenosti s varením a kuchárskym remeslom ste mali pred vstupom do súťaže?
Juraj: Ja som kedysi varil aj v reštaurácii. Ale to je dvadsať rokov dozadu. Už dvadsať rokov kuchárčinu profesionálne nerobím. Aktívne varím doma, zaujímam sa o recepty. Doma mám zbierku kuchárskych kníh, veľmi ma to baví.
Ultramaratónci oživili útek Vrbu s Wetzlerom z koncentračného tábora Čítajte Marcel: Ja som taký domáci kuchár. Mám dve deti a keď je manželka v práci, nemôžem ich nechať zomrieť od hladu. (smiech). Musím, teda čosi navariť v sobotu aj v nedeľu. Soboty a nedele sú moje. Baví ma to a žena si aspoň oddýchne. Začalo to z povinnosti a postupne som v tom objavil skvelú zábavu.
S čím ste do súťaže vstupovali?
Juraj: Hlavne sme si tam nechceli urobiť hanbu. Prišli sme tam a podlomili sa nám kolená. Zo stresu som bol šestnásťkrát na WC (smiech). V živote sme neboli v televíznom štúdiu. Je to stres a nápor. Najprv sme chceli odísť, ale už sa nedalo. Zmluvy boli podpísané. Tak sme si povedali, že absolvujeme jedno – dve kolá a so cťou vypadneme.
Marcel: Juro chodil ako tiger hore-dole a nadával mi, že som nás tam prihlásil. Navarili sme a vyhrali. Hneď v prvom kole sme porazili chalanov z Trnavy, ktorí tam už boli po piatykrát. Porazili sme ich zaujímavým receptom.
Hneď v druhom kole prišiel ale ťažký súper. Kuchár z Tuniska zapísaný v Guinessovej knihe rekordov.
Juraj: Ten Tunisan je zapísaný v Guinessovej knihe rekordov ako najrýchlejší kuchár na svete. Za pätnásť minút dokáže uvariť dvadsať rôznych jedál. Našťastie iba pri varení pomáhal svojej dcére.
Chceli vás súťažiaci čoraz viac dostať? Bolo cítiť zvyšujúcu sa chuť vás vyhodiť zo súťaže kolo od kola?
Juraj: V televízii ich aj tak nabádali už pred začatím každého dielu. Títo chlapci sú tu už mnohokrát, kopu eur vyhrali. Každý nás chcel poraziť. My sme tiež boli v prvom kole šťastní, keď sme porazili päťnásobných víťazov. Každý si na nás brúsil zuby a súperi boli dosť nepríjemní. Naše jedlá komentovali negatívne.
Marcel: V štúdiu sme si aj počas nakrúcania aj prestávok vychádzali v pohode. To jadro a všetky informácie sme sa dozvedeli, až keď sme to videli na televíznej obrazovke. Ostali sme nemilo prekvapení.
Horolezec Peter Hámor: Každá osemtisícovka je posvätná. Je to sídlo bohov Čítajte Súperi, keď degustovali jedlo, my sme to v štúdiu nevideli. Strašne nám niektorí hanili jedlo na televíznej obrazovke, pritom sa tvárili v štúdiu kamarátsky. Bolo tam cítiť aj faloš. Naoko kamaráti, ale mnohým vidina päťsto eur za víťazstvo zatemnila asi mozog.
Hádali ste sa medzi sebou, keď ste vyberali recepty?
Juraj: Ja som niečo nachystal, Marcel niečo nachystal. Potom sme z toho vyberali. Nechceli sme mať zložité recepty, ani recepty, ktoré majú moc ingrediencií. Špecialisti nás chválili, že varíme jednoduché slovenské recepty.
Chceli sme mať také recepty, aby si každý človek dokázal z jednoduchého základu pripraviť výnimočné jedlo. Preto sme nechceli priveľmi variť z kreviet, tuniakov, banánových listov. Ocenili aj náš jednoduchý recept na halušky.
Marcel: My sme sa s Jurom nikdy nepohádali. Akurát si nadáme a potom sa zasmejeme. Ten časový stres je tam enormný. Dvadsať minút je nič. Šúpete zemiaky a naraz tri minúty do konca. A nemáte nič nachystané.
Kde končili jedlá, ktoré ste navarili?
Juraj: O steaky, lososy sa pobili kameramani. Keď to bolo dobré, v momente sa to minulo.
Marcel: Keď sme navarili skvelé bryndzové halušky, Junior si zobral celú misu do šatne.
A vaše najlepšie pripravené jedlo v súťaži?
Juraj: Myslím si, že losos na pomarančoch a losos na špenáte. Chválili aj cukiny.
Marcel: Jednoznačne bryndzové halušky s panenkou a so slaninou. Skvele nám vyšiel aj recept Jurovej babičky. Podľa neho sme pripravili palacinkovú tortu na slano. Palacinky, bryndza so slaninou, cibuľka, kôpor, zmes byliniek.
Navarili ste aj jedlo o ktorom ste boli presvedčení, že nemôže vyhrať?
Juraj: Samozrejme. Niekedy sme mali na mále a boli presvedčení, že to nedáme. Ja som o každom jedle vedel, ako má vo finále chutiť a vyzerať. Lenže rozdiel je pripravovať to isté jedlo hodinu alebo dvadsať minút.
Marcel: Nedovarená bola cestovina, na polovicu sme mali aj surové mäso. Boli recepty, keď sme si mysleli, že ideme domov. Aj ďakovnú reč sme si pripravovali. (smiech). Súper to vtedy navaril ešte horšie. Ale verili sme si. Ako Pat a Mat. (smiech)
Z dvoch Novomešťanov sa za mesiac stali televízne hviezdy. Veľká zmena v živote. Ako vnímate popularitu?
Juraj: Ľudia nás poznajú. V hypermarkete počas nákupu ľudia niekedy sledujú, čo veziem v nákupnom vozíku. Inšpirujú sa a pýtajú, aké to budú recepty.
Ľudia ma na ulici zastavujú a chcú sa odfotografovať spoločne. Kývajú mi na priechodoch pre chodcov, keď im autom dávam prednosť. Prihovorili sa mi aj murári, ktorí ma spoznali, či chlapi v autoservise, ktorí mi prezúvali zimné gumy.
Na facebook mi dokonca napísal bývalý kolega z Hong- kongu, ktorý nás sledoval prostredníctvom internetu. Fandilo nám obrovské množstvo ľudí.
Marcel: Aj v Žiline sa mi prihovorila predavačka v obchode s obuvou. Vystískala ma, fotili sme sa. V Trenčíne okamžite reagovala predavačka losov. Ľudia si šuškajú, keď ma vidia, ukazujú prstom. Veď sme boli skoro mesiac denne v televízii okrem soboty a nedele. Ozvali sa mi spolužiaci aj zo školy, ktorých som roky nevidel.
Opačná minca popularity – závisť...
Juraj: Áno, aj tú pociťujeme. Ľudia hovoria, koľko peňazí sme zarobili. Zarobili sme pekné peniaze, ktoré neležia na ceste. Ale nie sme žiadni mi-lionári a na tých peniazoch sa určite nedá stavať na nových základoch. Ale to ľuďom nevysvetlíme. Boli to oddreté peniaze. Súťaž bola fyzicky aj psychicky veľmi náročná.
Marcel: V dnešnej ťažkej dobe majú peniaze na Slovensku enormnú silu. Závisť síce až takú necítim, ale skôr uštipačné poznámky, vyrývanie.
Nerozmýšľate nad vydaním kuchárskej knihy s vašimi receptami?
Juraj: Na kuchársku knihu treba aspoň dvesto receptov a dobrého vydavateľa. Ak nás niekto osloví, má dvere otvorené.
Marcel: Skôr sme rozmýšľali, že by sme si otvorili vlastnú reštauráciu. Volalo by sa to U dvoch tĺkov. (smiech).
Vo veku osemdesiat rokov zomrel zmrzlinársky mág Milan Popelár Čítajte
Kto varí doma?
Juraj: 80 percent jedál varím doma ja. Manželka je pracovne veľmi vyťažená a na varenie jej nezostáva čas. Cez týždeň večer veľmi nevaríme, sme zástancami ľahkých večerí. A víkendy vo varení sú moje. Beriem to ako spestrenie života.
Marcel: Tento víkend ja. Pripravoval som v sobotu francúzske zemiaky a v nedeľu rezne plnené šunkou a syrom. Ale celkovo varí asi 70 percent manželka, 30 percent ja. Každý máme svoje metódy varenia, preto spolu variť nemôžeme.
Čo vo vašom jedálničku a receptoch dominuje? Slovenská klasika alebo exotika?
Juraj: V jednoduchosti je krása. Keď človek zabije varením pol dňa a potom sa to za pol hodinu zje, je to človeku ľúto. Iba kopu strateného času. Som zástanca jedál pripravených do hodiny. Zložitejšie varím, iba keď príde dcéra z Bratislavy. A keď máme návštevu, tak sa fakt pohrám s náročným receptom.
Marcel: Moje deti milujú cestoviny a ľahké jedlá. Pritom ja som celé detstvo nemal cestoviny rád. Ja som zemiakový. Zemiakové placky, to je moje detstvo. Tak to teraz doma musíme skombinovať. Cestoviny s mletým mäsom, bolonská zmes. My doma varíme klasiku.
Doma si nakupujete ingrediencie sami. Kto sa staral o ingrediencie k receptom v televíznej súťaži?
Juraj: Bol tam tím štyroch chalanov, ktorí už ráno o deviatej prišli s plnými nákupnými taškami. Štáb vedel deň dopredu, čo budeme variť. 70 percent vecí bolo na „pľaci“ vždy nachystaných, zvyšok sa dokupoval špeciálne k receptu. Maslo, syry, mlieko, múka tam boli vždy.
Marcel: Nikdy sa nám nestalo, aby nám nezabezpečili nejakú suroviny z receptu.
