TRENČÍN. Narodil sa 14. septembra 1786 v rodine skalického čižmára. Už v detstve prejavoval živý záujem o liečenie chorých, keď v skalickej nemocnici pomáhal ošetrovať pacientov, učil sa poznávať a pripravovať lieky, či dokonca aj pitvať.
Vystupoval proti alkoholizmu
Po absolvovaní ľudovej školy a nižších tried gymnázia v rodnom meste sa vzdelával v nitrianskom piaristickom gymnáziu. V Nitre vyštudoval aj teológiu a roku 1811 bol vysvätený za kňaza. Pôsobil najprv v Trenčíne, neskôr v Predmieri, Nemšovej, Trenčianskych Tepliciach a nakoniec v Nitrianskom Rudne.

Madva popri pastoračnej činnosti prehlboval svoje znalosti z medicíny čítaním odborných kníh, učil svojich farníkov správnej životospráve a hygiene. Veľmi rázne vystupoval proti rozšíreným neduhom, najmä proti alkoholizmu.
Za jednu z hlavných príčin všestranného úpadku obyvateľstva považoval aj nezdravý zvyk uzavierania manželstiev v príliš mladom veku. Podľa vtedajších cirkevných zákonov bola totiž najnižšia veková hranica vstupu do manželstva u dievčat 12 rokov a u chlapcov 14 rokov.
Napísal viacero listov biskupskému úradu v Nitre s prosbou o zvýšenie tejto vekovej hranice na 20 rokov, no jeho žiadosti sa nestretli s pochopením.
Slovenský Kneipp
Neúspech ho však neodradil a ľuďom sa snažil pomáhať aj inak. Počas pôsobenia v Trenčianskych Tepliciach si získal svojím špecifickým liečiteľským umením vážnosť a obdiv. V dobových periodikách ho nazývali „slovenským Kneippom.“

Spočiatku liečil len svojich farníkov, no keď sa chýr o jeho úspechoch rozniesol po krajine, začali na jeho faru prúdiť tisícky chorých, a to nielen z monarchie. Navštívili ho pacienti z Balkánu, Rakúska, Moravy, Maďarska, východného Ruska, ba dokonca až z Južnej Ameriky.
Často vyšetroval a liečil aj významné osobnosti. Medzi ne patril nitriansky biskup Imrich Bende, spisovateľka Božena Němcová, národovci Ján Hollý, Ľudovít Štúr, Ján Francisci-Rimavský, August Horislav Škultéty a mnohí iní. Madva často „ordinoval“ od skorého rána až do noci a podľa dobového svedectva boli dni, v ktorých prijal 60 – 100 pacientov.
Jeho spôsob vyšetrovania bol netradičný. Používal takzvanú irisdiagnostiku, známu už od staroveku, pri ktorej sa skúma reflexná zóna dúhoviek, zreničiek a očného bielka pacienta. Na starostlivej prehliadke oka vedel stanoviť diagnózu. Najpresnejšie vedel diagnostikovať nervové ochorenia, skrofulózu, očné a pľúcne choroby či ochorenia pečene.
Vyrábal aj masti a čaje
Po stanovení diagnózy Madva predpisoval recepty, ktoré prijímali v lekárňach v Prievidzi, Topoľčanoch a Bánovciach nad Bebravou. Inokedy siahal po svojich bylinkách, ktoré sám pestoval vo farskej záhrade a na poli za dedinou. Vyrábal z nich rozličné tinktúry, čaje a masti.

Jeho úspechy a popularita sa stali tŕňom v oku mnohých lekárov z povolania, ktorí ho označovali za šarlatána. Na ich žiadosť vyslala lekárska komora z Budapešti prof. Ľudovíta Arányiho, aby vyšetril jeho činnosť. Výsledky svojho dvojtýždňového pobytu v Nitrianskom
Rudne zhrnul vo svojom diele Rudno a jeho farár, v ktorom uznal liečiteľské zručnosti skromného a nezištne pomáhajúceho rudnianskeho farára.
Madva bol aktívny aj v národnoobrodeneckom slovenskom hnutí a bol členom štúrovského spolku Tatrín. Pre svoje národné cítenie a spoluprácu so slovenskými vzbúrencami počas revolúcie sa dostal do nemilosti. Posledné roky prežil v Nitrianskych Sučanoch.
Svoju smrť predpovedal – zomrel 20. augusta 1852. Jeho „nástupcom“ v liečiteľskom umení sa stal rudniansky kaplán František Bulla, ktorý pokračoval v liečení pacientov osvedčenými metódami svojho predchodcu.
Autor: František Skovajsa