BZINCE POD JAVORINOU. Rodák z Uhrovca, zakladateľ evanjelických lýceí na Slovensku a bývalý dekan Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulty v Bratislave Igor Kišš, bol v našom regióne známy predovšetkým z dlhoročného pôsobenia v Bzinciach pod Javorinou.
Obyvatelia obce si ho pamätajú ako veľmi obľúbeného farára z jeho 25 - ročného účinkovania v rokoch 1958 - 1983. Ako farár neskôr pôsobil aj v Bratislave - Petržalke, v Šahách a vo Veľkých Levároch.

Dva roky po ukončení štúdií pôsobil ako kaplán v Novom Meste nad Váhom. Počas bývalého režimu mal po roku 1987 zákaz publikovať. Na bohosloveckú fakultu, odkiaľ bol v roku 1987 vylúčený, sa vrátil až po páde totalitného režimu.
Počas totality ho dvakrát vylúčili z bohosloveckej fakulty
Profesor Igor Kišš sa narodil 21. júla 1932 v Uhrovci. Študoval v Trenčíne, v Modre a v Bratislave. V dobe totality bol už v roku 1953 vylúčený zo štúdií z teologickej fakulty a odvolaný na základnú vojenskú službu.
Po zmiernení pomerov fakultu napokon v roku 1956 doštudoval. Svojou dlhoročnou cirkevnou, pedagogickou a publicistickou prácou sa stal jedným z najvýznamnejších evanjelických teológov a filozofov na Slovensku. Bol odborníkom na dielo Martina Luthera, dogmatiku, etiku, upriamoval sa na otázky morálnej teológie a filozofie.
Igor Kišš napísal niekoľko knižných prác a svoje poznatky prezentoval prostredníctvom odborných článkov aj v periodikách Tvorba, Cirkevné listy a v zborníkoch z odborných konferencií. Medzi jeho najznámejšie práce patrí Sociálna etika (1997, 2006), Dogmatika (2000), Ježišova kázeň na vrchu v živote kresťana (2002).

So štvoricou ďalších autorov spolupracoval na monografii Bzince pod Javorinou 1337 - 1997. V publikácii sa venoval dejinám evanjelického a. v. cirkevného zboru v tejto podjavorinskej obci.
Igor Kišš bol hlavným redaktorom dvoch časopisov - Služby slova (od 1991) a Výberu informácií z teológie a cirkvi (od 1996). Prednášal na mnohých konferenciách v Európe i v Amerike. Jeho odborné teologické články vychádzali v Nemecku i v USA.
Uskutočnil generálnu rekonštrukciu fary v Bzinciach pod Javorinou
Počas jeho pôsobenia v Bzinciach pod Javorinou sa uskutočnila generálna rekonštrukcia celej fary, čím fara dostala dnešnú podobu. Boli zakúpené nové lustre do chrámu, nový organ a prevedená plynofikácia i kúrenie v kostole, elektrifikácia zvonov a osvetlenie vežových hodín. Uskutočnila sa aj výsadba záhrady ovocnými stromami.
Od roku 1980 pôsobil v pozícii docenta na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Niekoľko dní v týždni dochádzal zo Bziniec pod Javorinou do Bratislavy. Z tohto dôvodu musel ukončiť svoje pôsobenie v Bzinciach pod Javorinou 1. januára 1983.
V roku 1987 zo svojho vysokoškolského pôsobiska nútene odišiel a zároveň dostal zákaz publikovať na celom území vtedajšieho Československa. Bol preložený za farára do Šiah. Po páde režimu sa na vysokú školu vrátil. Stal sa vedúcim Katedry systematickej teológie (1991-1996) a v rokoch 1997-2003 bol dekanom Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulty v Bratislave. Na dôchodok odišiel v roku 2006.
Cirkev mu v roku 1991 zverila rezort cirkevného školstva . Jeho zásluhou boli založené tri bilingválne slovensko-americké cirkevné gymnáziá. Bolo obnovené Evanjelické lýceum v Bratislave, založené dvojrečové gymnázium v Tisovci a v Košiciach, ale aj gymnázium v Banskej Bystrici.
Cirkev ho zároveň s pôsobením na fakulte poverila aj obnovením duchovnej vojenskej služby v armáde na Slovensku.