V decembri 2016 ste ukončili kariéru na Myjave. Kam ste sa následne vytratili?
– V Spartaku som sa rozlúčil s profesionálnou kariérou. Prijal som ponuku treťoligového Nededu. Prostredie mi bolo známe. Pred rokmi som tam prestúpil z trnavského Spartaka a odohral dve sezóny. Funkcionári ma lámali už dva roky, aby som ich posilnil. V polovici prípravy som si pretrhol väzy v kolene. Nasledovala plastická operácia a už som si do lopty nekopol.
Aký je váš zdravotný stav?
– V miernej kondícii sa udržujem behaním. Mám ponuku z treťoligového klubu zo západného Slovenska. Stále premýšľam, či ju prijať, alebo kopačky definitívne zavesím na klinec. Kluby z tretej najvyššej súťaže sú dnes plné zahraničných futbalistov z Afriky a Balkánu. Venujem sa civilnému zamestnaniu. Nie som presvedčený, či sa mi chce po ôsmich hodinách utekať na tréning a naháňať sa s dvadsaťročnými hráčmi. To už asi nebude nič pre mňa, ale možno ma osvieti a začnem prípravu.

V okolí Myjavy je viacero klubov, ktoré by vás radi uvideli vo svojej kabíne. Láka vás táto možnosť?
– Víkendy sú dnes zasvätené rodine. Informoval som sa, ako to chodí v nižších súťažiach. Nehrajú ich pre radosť, ale skôr sa venujú rozhodcom a okolitým záležitostiam, ktoré nemajú veľa spoločného s futbalom.
Chýba vám život futbalového profesionála?
– Od pravidelných tréningov som si veľmi rýchlo odvykol. Možno to bolo spôsobené operáciou kolena.
Venoval som sa tomu, aby som sa čo najskôr vrátil do bežného života a nohu rozhýbal. Naháňať sa vonku v tomto počasí a nabehať kilometre mi vôbec nechýba. Samozrejme, život futbalového profesionála je krajší, ako chodiť každý deň do práce.
Niekoľko rokov ste boli profesionálom. Bolo náročné vrátiť sa späť do práce?
– Už na Myjave som posledný rok a pol pracoval na čiastočný úväzok v mestskej spoločnosti. Po ukončení kariéry v Spartaku som sa rozhodol ísť vlastnou cestou. Ťahalo ma to späť k obchodnej činnosti. Hľadal som príležitosti v tejto sfére. Vystriedal som dve práce v krátkom časovom horizonte. Od januára pracujem pre spoločnosť z Dubnice nad Váhom. Zaoberá sa ťažkým strojárstvom. Momentálne pendlujem medzi firmou a domovom. Už onedlho však moje kroky budú smerovať do terénu. Na Slovensku a v Českej republike sa budem starať o stálych klientov a zároveň hľadať nových.

Spoznávajú vás potenciálni klienti?
– V prvom rade prichádzam do kontaktu s bezpečnostnou službou, následne s nákupcami. Občas je milé stretnúť niekoho, kto ma pozná z ihriska. Svojím spôsobom to búra počiatočné bariéry.
Považujete za reálny návrat do dresu dnes štvrtoligového Spartaka Myjava?
– Je možnosť vzájomnej spolupráce v štruktúrach klubu. V drese na ihrisku ma však už nikto neuvidí. Na Myjave som sa oficiálne rozlúčil a rozhodnutie nezmením. Už by som nešpekuloval.
A čo pozícia trénera?
– Vzhľadom na systém získavania licencií ma neláka štúdium a celkový systém. Reálne sa vidím v manažérskej funkcii. Mám v hlave svoj slovenský model fungovania klubu. Miešajú sa v ňom staré prvky, ktoré boli veľmi dobre nastavené, s novými poznatkami. Vedel by som ich preniesť do jedného fungujúceho celku. Mám v hlave plán, a ak by som dostal šancu, viem, kam sa mám uberať.
Objavíte sa na zápasoch Spartaka?
– Párkrát som sa zúčastnil majstrovských stretnutí, ale ide o sporadické návštevy štadióna. Uprednostňujem rodinu.
Pristavia vás ľudia v meste a nostalgicky si zaspomínajú na pekné roky?
– Vo fanúšikoch cítiť sklamanie. Hoci ich v poslednej polsezóne chodilo málo, sklamanie ešte neprijali.
Vy áno?
– Veci sa dali riešiť inak. Sezóna sa mohla dohrať v skromnejších podmienkach. Myjava si potom mohla vybrať súťaž, ktorú by hrala. Na druhej strane chápem rozhodnutie vedenia klubu. Zažil som niečo podobné, keď sa človek nahnevá. Behom momentu zanevrie. Povie si, že stačilo.