NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Od päťdesiat centov až po niekoľko desiatok eur sa dali zohnať na prvej novomestskej burze vinylových platní originálne „elpéčka“ hviezd všetkých hudobných žánrov.
Dnes už punková kultovka Potopa od Zóny A bola za šesťdesiat eur a vzácna rarita album Lou Fanánek – Hagen Baden za rovnú stovku. Väčšina vinylov však letela za ľudové ceny. Euro či dve.
A bolo čo vyberať. Svetové legendy Metallica, Black Sabbath, Nirvana, AC/DC, Deep Purple, Pink Floyd, Sex Pistols, Kiss i Elvis Presley na veľmi dobre zachovaných albumoch starých aj niekoľko desiatok rokov.
A medzi nimi hviezdna „československá klasika“ – Elán, Olympic, Iveta Bartošová, Paľo Habera, Lucie, Zagorová, Gombitová, Žbirka, Peter Nagy i Vondráčková. Našiel sa aj kvalitný jazz, funky, soul i rap.
Michal Franek zo Žiliny zbiera vinylové vychytávky už od študentských čias. Na prvej burze preto nemohol chýbať ani on. Zasvätil nás do sveta vinylových platní, na ktoré si mnohí spomínajú s nostalgiou už od svojho detstva.
Čo dnes zháňajú milovníci československej hudby na gramofónových platniach najviac?
- Najvyhľadávanejšie z československej hudby, ale aj všeobecne u nás, sú platne skupiny Elán. Zhon je aj po albumoch na gramoplatniach od skupín Team a Tublatanka.
Veľmi ťažko sa napríklad zháňajú aj nízkonákladové československé platne. V bývalej ére vyšli niektoré vo veľmi nízkom náklade. Z tej doby sa pritom dochovala asi iba jedna tretina platní.
Šampiónka v psích záprahoch: Husky bola láska na prvý pohľad Čítajte Mnoho platní sa povyhadzovalo. Keď mala platňa malý náklad, napríklad tristo kusov, tak dnes ich existuje už iba sto. A záujem o ňu má dvesto zberateľov. Nemajú teda všetci šancu, aby sa po nich dostala. Také platne sa veľmi ťažko objavujú.
A zo svetovej produkcie?
- Jednoznačne The Beatles, druhý je Queen. O tieto platne z dávnejšej éry je stále veľký záujem.
Zohnať kvalitnú hudbu zo západu počas socializmu bolo v bývalom Československu na gramoplatniach zložité.
- Za komunistov sme mali muziku cenzurovanú. Mnohé výborné veci sa tu naozaj nedali zohnať. Komunisti to na trh nepustili. Tak to načierno vozili kamionisti. Potom to predávali. Staršia generácia, ktorá mala rada tvrdú hudbu, si na to dobre spomína. Boli to doslova dovezené poklady. Preto aj teraz zahraničné platne z tej éry zháňame najmä zo zahraničia. Pink Floydov či Led Zeppelinov tu nebolo nikdy dosť, aby uspokojili všetkých ľudí, ktorí o tie platne mali záujem.
Traja králi prišli na historickej električke Čítajte Čo sa k nám zo západu na gramoplatniach najviac vozilo počas socialistickej éry?
- Boli to už spomínané kapely Pink Floyd, Led Zeppelin, ale aj Deep Purple i AC/DC. Predovšetkým rocková a metalová klasika. A psychedelický rock.
Komunisti boli na takúto muziku zanevretí. Páči sa mi, že dnes túto hudbu uznáva aj mladá generácia. Ja som z generácie metalovej a vtedy bol metal odsudzovaný. Dnes má metal u nás iné miesto ako pred 25 rokmi a to ma teší.
Ako sa prepašovaná platňa dala zohnať a ako sa dostala ku koncovému záujemcovi?
- Človek musel poznať ľudí, ktorí cestovali do zahraničia. Iná cesta nebola. Kto nepoznal, mal smolu. Ja som si vtedy kupoval platne ako mladučký chalan iba v našich predajniach. Tam sa dal potom kupovať aspoň československý metal. Skôr som mal problémy s peniazmi. Šetril som vreckové, aby bolo na platňu.
Výstava fotografií z česko-slovenského pomedzia Čítajte Aj niektoré krajiny socialistického bloku boli pred nami. Z ktorých krajín sa sem dostávali zaujímavé kúsky na gramoplatniach?
- Dosť platní sa vozilo z bývalej Juhoslávie. Paradoxom bolo, že Rusi nám zakazovali vydávať niektoré platne a sami ich vydávali. Vozilo sa aj zo socialistického Bulharska i Nemeckej demokratickej republiky.
Pred pádom režimu bolo cítiť mierne uvoľnenie aj na hudobnej scéne a československé vydavateľstvá začínali produkovať platne s interpretmi, ktorí boli v minulosti na nepísanej čiernej listine.
- Už si komunisti uvedomovali, že nemôžu všetko donekonečna brzdiť. Že si tým znepriateľujú ľudí. Preto začali byť v hudbe trošku benevolentnejší. Aj československý metal pustili na trh so škrípaním zubov, ale napokon pustili.
Ľudí viedli proti metalu, ale napokon ho na trh pustili.
Znalosť cudzích jazykov otvára dvere aj do divadelného sveta Čítajte A čo obľúbené koledy na vinyloch?
- Také platne existovali. A na burzách v tomto roku bola po nich veľká naháňačka už v novembri. U predajcov na burzách mnohokrát už nezostali žiadne z nich ani na december, keď ich záujemcovia najviac vyhľadávajú.
Napriek moderným digitálnym technológiám klasické vinylové platne čoraz viac ožívajú.
- Áno. Mnohí mladí ľudia majú za dvadsať rokov plné zuby formátu mp3 a mnohokrát nekvalitnej hudby. Aj preto prichádza návrat hudby na vinylových nosičoch. Je to stále vysoko kvalitný zvuk, ktorý vieme dosiahnuť.
Zvuk na CD nosičoch a vinyloch sa nedá vôbec porovnať. Druhým dôvodom je fakt, že sa hovorí, že dobrá hudba už bola a končí sa 90. rokmi. Ja s tým súhlasím. Ľudia sa vracajú k starej dobrej hudbe a k nosičom v tej dobe, k platniam.
V čom je cítiť diametrálny rozdiel medzi vinylovými platňami s charakteristickou čiernou farbou a dnešnými hudobnými nosičmi?
- Hudba na vinylových platniach je živá. Keď si pustíte gitarovú skladbu na platni, máte pocit, akoby stál gitarista za vašim chrbtom a hral naživo. Toto vám žiadna, ani kvalitná a drahá, aparatúra s CD nedosiahne.
Najväčším problémom platní bolo ich mechanické poškodenie a poškriabanie. V akom stave sú dnes platne zo zlatých 60. a 70. rokov, ktoré sa dajú zohnať na burzách?
- Záležalo to predovšetkým od gazdu, ako si platne vážil. Ten, kto sa o ne staral, má ich aj po štyridsiatich rokoch ako nové. Kedysi som počul názor, že platňa sa rýchlo zničí a CD vydrží stále.
Časom sme zistili, že to tak nie je. Platňu si môžete pustiť tristokrát a bude stále použiteľná. Je dobré mať ale kvalitnú aparatúru a výborný gramofón.
Točiace sa čierne vinylové kotúče a na nich postupne k stredu blížiaca sa gramofónová ihla. To si už mladá generácia mnohokrát nedokáže ani predstaviť.
- Práve tá ihla a celá prenoska rozhodovali o dobrom alebo zlom zachovaní platne. Dôležité bolo, aký tlak bol vyvíjaný na ihlu i celú platňu. Obyčajné ihly platňu drali viac. Keď si niekto s klasickou obyčajnou ihlou pustí platňu stokrát a potom si tú platňu zoberie niekto s diamantovou alebo magnetodynamickou ihlou, hrať mu už dobre nebude. Ale na obyčajnej ihle bude zvuk stále dobrý.
Staručká embéčka zdolala cesty štyroch kontinentov Čítajte Stačilo malé „drcnutie“ do gramofónu a ihla preletela cez všetkých päť skladieb na jednej strane a znehodnotila ju. Pri následnom prehrávaní mohla ihla skĺznuť za nie veľmi príjemného zvuku aj cez niekoľko skladieb nadol. Dajú sa v dnešnej dobe takto poškodené platne zachrániť?
- Bohužiaľ, s tým sa nič urobiť nedá. Pokiaľ platňa nemá očividné ryhy, je používateľná a počúvateľná. Ale ryhy sa zachrániť už nedajú. Našťastie, väčšina škrabančekov je v pohode hrateľná. Dokonca cez ne niekedy ihla prejde aj bez puknutia. Ale napokon, puknutie aj šum patria k počúvaniu hudby na gramoplatniach. Vtedy je to najkrajšia hudba v nedokonalosti. Má to svoje čaro.
Ja chcem, aby mi platňa občas pukla. Či už na prachu, alebo na škrabanci. Niektorí to radi nemajú a chcú, aby to bolo zvukovo úplne čisté. Ale k platniam to patrí.
Dá sa stará platňa nejakým dobrým spôsobom ošetriť?
- Dá sa dobre udržovať. Ošetrovať veľmi nie. Dá sa do hĺbky napríklad čistiť karbónovou kefkou, tekutinami, používajú sa na čistenie rôzne ručné i automatické „pračky“. Tie ich vyčistia hĺbkovo. Tak ako som ale spomínal, ryhy sa zachrániť nedajú.
Čo dnešok a výroba nových vinylových platní?
- Vo veľkom sa platne opäť začali vyrábať a sú stovky vydavateľov po celej planéte. Aj na Slovensku sú vydavatelia. Pribúdajú aj ľudia, ktorí túžia po platniach, kupujú sa nové gramofóny.
S platňami začína aj mladá generácia. Na burzy prídu aj mladé štrnásťročné baby a zháňajú Pink Floyd, AC/DC, Iron Maiden či Led Zeppelin na klasických vinyloch.
Platne sú často dvakrát staršie ako ich vek. V ich prípade je to vplyv najmä rodičov. Čo počúvajú rodičia, počúvajú aj deti.
