Štvrťfinálový duel bol poriadne dramatický. Aké dojmy vám zostali po tesnej prehre so Švédmi?
- Cítim sklamanie. Neboli sme ďaleko od postupu. Z celkového pohľadu však môžeme svetový šampionát hodnotiť pozitívne. Predviedli sme, že na Slovensku stále vieme hrať hokej. Bohužiaľ, útok na medaily nám nevyšiel.
Tri korunky sú predsa vyšší level. Bola šanca na semifinále reálna?
- Určite áno. Okrem desiatich minút v druhej tretine sme hrali vyrovnanú partiu. V určitých úsekoch sme dokonca boli lepším tímom. Keď však nedokážeme využiť presilovú hru o dvoch hráčov, ťažko môžeme pomýšľať nad výhrou so súperom švédskych kvalít.
Štyria „vojaci“ v reprezentácii. Pre Duklu priemerný ročník, hovorí Čacho starší Čítajte Boli po zápase hlavy dole?
- Všetci sme boli sklamaní a smutní. Nemáme sa ale za čo hanbiť. Do hry sme dali kus seba.
Šampionát ste začali vysokou prehrou s Kanadou (0:6). Čo spôsobilo zlý úvod?
- Bolo to v našich hlavách. Potrebovali sme sa na niečom chytiť. Dokázali sme to až proti Spojeným štátom americkým. Sebavedomie sa nám rapídne zvýšilo. Následne už naše výkony mali oveľa vyššie parametre.
Padli po zápase s Kanadou v kabíne tvrdšie slová?
- Tréner Bokroš sa nás snažil povzbudiť. Presviedčal nás, že s USA môžeme hrať vyrovnanú partiu. Aj sa tak stalo.
Aký je tréner Ernest Bokroš?
- Prísny. Vyžaduje dodržiavanie taktických pokynov. Dokáže vynikajúco čítať hru. Ako kormidelník mi sedel.
Pred súbojom s Fínskom sa naskytla šanca vybojovať vyššie postavenie v základnej skupine. Uvedomovali ste si túto možnosť?
- Do stretnutia sme šli s cieľom získať minimálne bod. Dve tretiny sme k nemu boli blízko. Smolné góly zo záverečnej časti hry nás o túto možnosť pripravili. Získali sme šesť bodov, ale ani to nestačilo na lepšiu pozíciu.
Proti Dánom ste nezačali ideálne. Napriek tomu prvý inkasovaný gól nič neznamenal. Ukázala sa vnútorná sila kolektívu?
- Boli sme veľmi dobrá partia. Poznáme sa už dlhú dobu. Hoci bol na naše hlavy vyvinutý veľký tlak, pretože sme potrebovali bodovať, úlohu sme zvládli úspešne.
Boli by šance na štvrťfinálový úspech proti Českej republike alebo Rusku vyššie?
- Každý súper sa dá poraziť, čo sa takmer potvrdilo proti Švédsku. S Rusmi sme odohrali v príprave vyrovnanú partiu. Duel s Českom by mal nádych derby.
Čo ste okrem hokeja v Amerike stihli?
- Boli sme nakupovať. Po vypadnutí sme sa šli zregenerovať na Niagarské vodopády. V kľude sme si vychutnali zápasy o medaily.
Vianoce mimo domova sú už tradičnou záležitosťou majstrovstiev sveta do 20 rokov. Nevadilo vám to?
- Bola to zaujímavá skúsenosť. Všetci sme sedeli pri štedrovečernom stole, čo nás spojilo. Vianočné sviatky sme strávili ako jeden tím. Do určitej miery je to smutné, ale taký je hokejový život.
S trenčianskou minulosťou ste boli v mužstve štyria. Trávili ste spolu viac času?
- Nebrali sme ohľady na to, kto je z akého klubu. Tvorili sme jeden kolektív. Mnohí z nás strávili veľa času v jednom tíme reprezentačnej dvadsiatky, odkiaľ sme boli na podobné spolunažívanie zvyknutí.
Čo teraz bude s vami. Uprednostníte zahraničie?
- Láka ma Švédsko, Amerika aj áčko Dukly. Najbližšie dni rozhodnú, akým smerom sa poberiem.
V roku 2015 ste sa presunuli do švédskeho Södertälje. Čo vám pôsobenie na severe Európy dalo?
- Túžil som okúsiť zahraničie. Ponuka zo Švédska bola skvelá príležitosť. Ich hokej sa mi páčil. Aj by som tam zostal, ale po zranení som sa musel vrátiť späť na Slovensko. Krajina vo Švédsku patrí k najkrajším na svete. Po hokejovej stránke sa veľmi sústredia na korčuľovanie a prácu s pukom. Snažia sa o pohľadný a útočný hokej.
Pomohol vám projekt Orange 20?
- Každý jeden tím posunie hráčov v mladom veku dopredu. Projekt mi veľa dal. Nabral som silu. Hrať súťaž s mužmi je predsa o niečom inom ako s rovesníkmi.
