TRENČÍN. Na ranné leňošenie nemá Jana Henychová (46) čas ani počas sviatkov. Na dvore pri dome v Jizerských horách ju nedočkavo čaká 31 sibírskych huskyov.
31 psích miláčikov, ktorí túžia po jej rannom pohladení, pritúlení a dobrej maškrte. A potom už nedočkavo na nekonečné zasnežené pláne.
Do záprahu, v ktorom desiatky psíkov plných energie a nekonečnej potreby súťažiť, poslúchajú na slovo českú mašérku, ktorú uznáva celý svet.
Dvakrát triumfovala na európskom šampionáte (2005, 2007) a ako jediná cudzinka v histórii dokázala absolvovať najextrémnejšiu súťaž v Nórsku – nonstop preteky na 1000 kilometrov Finnmarkslopet.
Dnes máte na dvore 31 nádherných sibírskych huskyov. Kde boli úplné počiatky vášho vzťahu k psím záprahom?
- Je to už viac ako dvadsať rokov. Prvého psíka mal dedko s babičkou. Ja som si ho začala požičiavať. Ale veľmi mi ho požičiavať nechceli, tak som začala so svojimi psíkmi. Narodili sa prvé šteniatka, potom psíkovia pribúdali. Zrazu ich bolo dvanásť a ja som sa pustila do súťaží v záprahoch. Potom to išlo už veľmi rýchlo.
Sprevádzali psy už vaše najútlejšie detstvo?
- Vždy sme mali doma nejakého psíka. Ale to boli takí obyčajní psíkovia. Sibírsky husky – to bola u nás v minulosti veľká vzácnosť. To mal naozaj iba málokto.
Dvor vášho rodinného domu ovládlo plemeno sibírsky husky. Uvažovali ste aj nad iným plemenom?
- Nie, nie, nie. Od malička som čítala knihy Jacka Londona a týmto svetom som bola absolútne okúzlená. Keď som v časopise po prvýkrát uvidela fotografiu sibírskeho huskyho, úplne sa mi zatajil dych. Bola to láska na prvý pohľad. Nikdy som neuvažovala nad iným plemenom.
Hoci mnoho ľudí, ktorí súťažia, prešli na rýchlejšie plemeno – alaskan husky, toto určite nie je môj prípad. Mne sa na sibírskych huskyoch páči predovšetkým ich povaha.
Máte 31 psíkov. Vo svorke na dvore pravdepodobne existuje aj nejaký nepísaný líder?
- Predstava lídra svorky vzniká u bežného človeka najmä pri čítaní knižiek Jacka Londona. To, že v každej svorke je dominantný pes, nejaký alfa jedinec, to je skôr literárna záležitosť, ktorú všetci očakávajú. Ono to tak ale úplne nefunguje.
Horolezec Peter Hámor: Každá osemtisícovka je posvätná. Je to sídlo bohov Čítajte V záprahu som predovšetkým vodcom ja. Psy musia mať rešpekt, musia byť v pohode a nesmú sa biť. Ja im musím dať pocit dôvery, istoty a bezpečia. Psy sa nesmú biť o to, kto je vodca. Ja prídem, zakričím a je pokoj. Tým alfa vodcom som ja.
Ale v záprahu na čele musí byť určite dominantný psí jedinec.
- S vodcom záprahu komunikujem, keď ideme. Riešime, kam budeme odbočovať, ako vyriešime nejaký problém. Na čele záprahu musí byť najinteligentnejší a najbystrejší psík. Psík, ktorý je ochotný so mnou komunikovať.
Vznikajú v záprahoch veľké psie lásky?
- Mám už piatu generáciu svojich šteniat. Vidím tam silné rodinné väzby, veľmi dobre vedia, kto je a kto nie je rodina. Je vidieť, že mamičky uprednostňujú svojich najmladších potomkov. Aj štrnásťročná mamička si stále „hýčka“ svoju desaťročnú dcérušku. Väzby tam určite sú, ale skôr rodinného charakteru.
Žiarlia medzi sebou na úspechy?
- Sibírsky husky je svorkový pes. Žiarlivosť u nich nepozorujem. Keď ráno vyjdem s hrnčekom kávy medzi nich na dvor, prídu za mnou sa pomaznať. Žiadneho neuprednostňujem. Ale teraz budú nahnevaní na Arnhild, že bola so mnou na výlete v Trenčíne. Ony to z nej ucítia. Ucítia z nej cudzie pachy. A budú pohľady: Kde si bola, prečo sme tam neboli aj my?
Niektorým iným plemenám psov by to nevyhovovalo. Tam sa neznesú ani dvaja, traja jedinci. Každý z nich sa cíti jedináčik. Ale sibírsky husky žiadne žiarlivostné tlaky nepociťuje.
Počas pretekov stiahne lenivejší pes aktívnejšieho alebo aktívnejší dokáže vyburcovať lenivejšieho k lepšiemu výkonu?
- Lenivosť nie je sibírskym huskyom blízka. Vo svojej podstate chce každý sibírsky husky behať. Keď pociťujem u niektorého z nich prejavy lenivosti, skôr je za tým nejaký skrytý zdravotný problém. Že má zablokovaný krk, zranené labky alebo mu niečo nevyhovuje. Psík môže mať na trati aj žalúdočné problémy. Vtedy ja musím rozmýšľať, kde je chyba.
Keď vidím, že psíkovi nevyhovuje tempo ostatných, radšej ho do záprahu nedám. Ak by nemal psík bežať s elánom, tak to by nebavilo ani mňa. To by úplne strácalo zmysel.
Extrémne studené a mrazivé prostredie je pre sibírskeho huskyho veľmi blízke. Problémy má však v takejto zime určite aj on.
- Najväčšie problémy má s labkami. Sneh je vo veľkých mrazoch nepríjemne ostrý a labky im rozodiera. Natieram im labky, aby nepraskali a obúvam im bežecké papučky. Ak by im labky praskali a krvácali, cítili by veľkú bolesť. Inak teplota od mínus 20 do mínus 30 stupňov Celzia je pre nich na súťaži ideálna. Trať je vtedy ideálne zamrznutá, príjemný je aj vzduch. Keď je nula, tak im je už teplo.
Vy na štarte viete, čo vás čaká. Či to je 500 kilometrov alebo trať s dĺžkou 1000 kilometrov i viac. Dokáže to vycítiť aj pes, čo ho čaká a koľko kilometrov je pred ním?
Veľkolepé oslavy začali po postavení hotela Čítajte - Musím to na štarte poriadne „kamuflovať“. Na štarte hlavne nesmiem prepadnúť do žiadneho amoku, musím byť pokojná. Psík nesmie spozorovať moju nervozitu, pretože by sa preniesla aj na neho. Bežecký model trénujeme celú zimu.
Aj keď má trať 500 kilometrov, ideme 50 až 80 kilometrov a potom je pauza. Nesmie to byť ani pre psíka extrém a nesmie pocítiť výraznú zmenu modelu pretekov oproti tréningovým dávkam.
Máte 31 sibírskych huskyov. Sú ich povahy a mentalita veľmi rozdielne?
- V povahách sa určite vyskytnú veľké rozdiely. Keď ste medzi nimi stále a pozorujete ich, tak to cítite. Sú medzi nimi vyložene maznáčikovia a keď ma zbadajú, sú v momente v mojom náručí a chcú byť na prvom mieste.
Ale určite tam nie je ani jeden, ktorý by ma nemal rád. Musí tam byť rovnováha. Ale určite aj ja si nájdem blízky vzťah k jedincom, ktorí mali veľké zdravotné problémy, s ktorými to bolo ťažké, keď sa rodili a musela som ich zachraňovať a rozdýchavať. Tie väzby sú tam potom prirodzene väčšie a som na nich opatrnejšia.
Ako reaguje záprah, keď vyletíte zo saní?
- Keď spadnem zo saní, musím sa ich neustále držať. Keby som úplne vypadla zo saní, tak záprah odíde. Určite by na mňa nečakali. Ešte sa mi to, našťastie, nestalo. Sane treba čo najrýchlejšie po prevrátení vrátiť do pôvodnej polohy.
Vám sa ako prvej cudzinke podarilo so psím záprahom absolvovať v Nórsku extrémne tisíckilometrové preteky Finnmarkslopet v roku 2009. Ako to domáci fanúšikovia vnímali?
- Ja som bola pre Nórov predovšetkým rarita v tom, že každý psík v záprahu je sibírsky husky. V Nórsku už totiž všetci presedlali na plemeno alaskan husky. To sú psy, ktoré sú vyšľachtené tak, aby priveľmi o tom nepremýšľali. Sibírsky husky na trati premýšľa a dokáže si šetriť sily.
My sme srdciari pre naše plemeno a nevadí nám, že vieme, že oveľa rýchlejší „alaskáni“ nám na trati utečú. Ja počas celej trate makám so psíkmi a musím vynaložiť oveľa väčšie úsilie, aby som psíkov do cieľa „dotlačila“. Nóri s plemenom alaskan husky na trati v podstate na saniach stále sedia. Ja keby som si sadla, tak zostaneme stáť všetci. Aj počas tisíckilometrovej trate v Nórsku som bola v neustálej permanencii.
Kto sa dlhšie spamätáva z extrémne náročných pretekov? Vy alebo vaši psí zverenci?
- Ja sa musím zotaviť veľmi rýchlo, pretože sa hneď musím o všetkých postarať. Počas pretekov psy logicky schudnú, pretože výdaj energie je obrovský. Ja ich musím potom vlastne dokŕmiť. Psíkov nikdy neženiem na pretekoch nadoraz, nechcem, aby v cieli boli K. O. Po pretekoch stačí psom päť – šesť hodín spánku a sú opäť v pohode. Toto nie je šport o tom, aby sme išli za hranu a psíkom poškodili zdravie.
V akom veku začína byť husky v najlepšej kondícii?
- Psa začínam postupne zapriahať, keď dovŕši jeden rok života, aby začal behať. Na pretekoch môže štartovať od osemnástich mesiacov. Fena je pripravená pretekať skôr. Samec je v ideálnej kondícii na náročné preteky od dvoch – troch rokov. Behajú dovtedy, pokiaľ sa u nich prejavuje chuť a túžba behať.
Limitný vek pozorujeme okolo ôsmich rokov. Vtedy začínajú byť smutní. Mladí dávajú do toho výbušnú silu a nepremýšľajú o tom. Ty starší si asi povedia: Ty vole, už zasa? Je mi toto treba? A ešte jedno kolečko? No to teda nie!
Líši sa stravovanie psov počas náročných pretekov od ich bežných nesúťažných dní?
– Nelíši. Keby som urobila akúkoľvek zmenu v stravovaní, vôbec by som nevedela, čo sa môže stať. V priebehu celej zimy kŕmim veľmi podobne ako počas pretekov. Pri pretekoch sa iba zvýši intenzita, ktorou sa im stravu snažím predložiť.
Na čom si vaši zverenci najviac pochutia?
– Čím viac sú v záťaži, tak ich ochota jesť granuly sa znižuje. Pritom v granuliach sú sústredené všetky vitamíny a potrebné látky. Preto sa im snažím ponúkať a vnútiť čo najviac granúl. Preto granuly miešam do rôznych druhov mäsa. Dôležitou súčasťou stravy sú aj pridávané rôzne druhy tukov. Rady majú aj ryby. Pochutnajú si na lososovi. Strava musí byť pre nich zaujímavá.
Chov prináša aj smutné chvíľky. Cíti psia svorka na vašom dvore úmrtie niektorého zo psíkov?
- Áno. Cítia to, že niekto odišiel. Jasné, že nebudú plakať a trúchliť hromadne s vreckovkami. Je to v inej atmosfére, ale vedia, že smrť prišla.
Pre vás sú to určite veľmi ťažké chvíľky.
- Je to veľmi smutné. A vôbec to nie je jednoduché. A mám pocit, že psíci, ku ktorým mám najsilnejšiu srdcovú väzbu, zomierajú medzi prvými. Tak sa snažím myslieť tak, že žiaden z nich nie je najväčší miláčik, aby som to na nich neprivolávala.
