NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Dikobrazie ostne, stovky rôznych škrupín orechov, ryžu, riečne kamene, lastúry, mušle, zemiaky, korkové zátky, kôru melóna, vápenec, pieskovec, pálenú tehlu, šupiny z panciera korytnačky, kôstky z ovocia, žalúdok z ryby, slamu, granátové jabĺčka či strukoviny – to je iba zlomok z netradičných materiálov, ktoré Žilinčan Jozef Práznovský využil pri tvorbe unikátnych betlehemov.
Prvý z nich vytvoril už v roku 1999. Od premiéry pred osemnástimi rokmi ich pribudlo viac ako tisíc. Medzi nimi je aj najmenší betlehem vyrobený na území Slovenska z jeho šikovných rúk.
Ak si chcete vychutnať jeho krásu, použite pri prezeraní figúrok radšej lupu. Najmenší slovenský betlehem má totiž rozmery iba 6 x 6 milimetrov a figúrky v ňom sú aj dvojmilimetrové.
Betlehemy plné fantázie a netradičnosti
Jozefa Práznovského už od jeho betlehemovej premiéry v roku 1999 fascinovali netradičné prírodné materiály.
„Využívam aj tekvicu grganku, ktorá sa používa na ťahanie vína. Tekvičky s vydlabaným vnútrom treba najskôr dobre vysušiť a vyčistiť. Takto zamedzím vzniku plesní. Do nej potom inštalujem postavičky. Vlašský, kokosový či lieskový orech sú tiež výborné materiály. Rád ich používam. Betlehemy som vytvoril aj do makovice, cesnaku,“ usmial sa ich autor Jozef Práznovský. Z kôry citróna i pomaranča vyrobí betlehemskú maštaľku, dikobrazie ostne využije zase pri príprave betlehemských stĺpov či opory pre strechu. Kôstky i malé jadierka z ovocia premení na pútavé postavičky z dávnej histórie.

„Dokážem využiť aj zakonzervovanú bobuľku z hrozna a zo zrniečok vytvoriť takmer mikroskopické figúrky. Preto rád ľuďom predstavujem betlehemy, ktoré ešte nikdy nevideli a nemali šancu nikde spoznať,“ vyznal sa.
Fascinuje ho tvorba starých majstrov
Výtvarnej tvorbe sa Jozef Práznovský venuje už 45 rokov.
„Maľba, kresba, grafika, koláže i kombinovaná technika. A k tomu od roku 1999 aj figurálna tvorba. Mal som vždy veľký vzťah k sakrálnemu umeniu, začal som v drevorezbe tvoriť najprv postavičky svätcov. Najskôr iba pomocou vreckového nožíka,“ zaspomínal si Práznovský.
V každom meste doma i v zahraničí vždy navštívi kostoly a katedrály. Obdivuje v nich tvorbu starých majstrov, predovšetkým obrazy a sochy. „Práve toto ma priviedlo v roku 1999 k tvorbe betlehemov. Moje prvé dva betlehemy vyrezané z dreva predstavujem aj na novomestskej výstave,“ prezradil.
Každý z jeho betlehemov, od najmenšieho s rozmermi niekoľkých milimetrov až po tie najväčšie obýva minimálne päť biblických postáv. Chýbať medzi nimi nemôže Panna Mária, Jozef, malý Ježiško v jasličkách, zvieratká, anjeli na streche i padajúce hviezdy.
Ideálne zemiaky hľadal dlhé roky
Betlehem s rozmermi 6 x 6 milimetrov je zapísaný od roku 2010 v Knihe slovenských rekordov.
„Postavičky v ňom sú vysekané z ryžových zrniečok,“ usmial sa rekordér. Ryžové postavičky však neboli pri jeho tvorbe zďaleka najväčším problémom. Ten sa vyskytol vtedy, keď Jozef Práznovský zatúžil vyrobiť netradičný betlehem zo zemiakov.

„Trvalo mi dlhé roky, kým som objavil, ako na to. Keď z bežného zemiaka vysekáte postavičku, tak onedlho na voľnom priestranstve zhnije. Testoval som to pri každom varení polievky. Vždy väčšina zemiakov išla do hrnca, jeden z nich som však zakaždým premenil na figúrku. Potom som testoval, ako sa zemiaková figúrka bude chovať,“ usmial sa.
Napokon objavil jediný druh zemiakov vhodný na vyrezávanie figúrok. Z ideálnej zemiakovej sorty potom vytvoril tri betlehemy. „Vyrezané postavičky sa po odparení vody pekne pokrčili. Panenka Mária i zvieratká vyžarujú po zvláštnom skrútení sa naozaj zvláštnu atmosféru,“ prezradil.
Lurdy i Rím obdivovali Práznovského betlehemy
Betlehemy Jozefa Práznovského poznajú a obdivujú v mnohých kútoch našej planéty.
„Možnosť vidieť ich mali v roku 2009 aj návštevníci svetoznámeho kostola Santa Maria del Popolo v Ríme. Tam som predstavil betlehemy v cibuli, v lieskovom orechu či betlehemy vyrobené z rybích kostí i žalúdka. Všetkých desať vystavených betlehemov sa dostalo do celosvetového katalógu,“ zaspomínal si.
Aj plody popadané zo stromov v parku v Ríme využil pri tvorbe betlehemov. O šesť rokov neskôr vystavoval svoju betlehemskú tvorbu v ďalšom svetoznámom stredisku. Jeho tvorbu obdivovali pútnici priamo vo francúzskom meste Lurdy.
„Bolo to počas pútnickej akcie s obrovským množstvom veriacich ľudí. Videl som tam mnoho postihnutých ľudí, mnoho ľudí sa tam pohybovalo na vozíčkoch. Vystavoval som tam vtedy 158 betlehemov a väčšinu z nich som po omši rozdal týmto ľuďom. Pri pohľade na darovaný betlehemček určite dodnes všetci spomínajú na Lurdy a túto úžasnú akciu. Moje betlehemy skončili v Indii, Kanade, Portugalsku, Turecku i v Taliansku,“ pokračoval Práznovský.
Túži ísť do brazílskeho pralesa
Betlehemy Jozefa Práznovského vznikajú aj z exotických druhov ovocia a zeleniny.
„Zháňam aj cudzozemské orechy. Častokrát sa mi do rúk dostanú aj také plody a rastliny z cudziny, ktoré neviem ani identifikovať. Akurát viem, že pochádzajú z Číny alebo Indie,“ zdôveril sa muž, ktorý si na tisícku betlehemov musel prenajať priestory. Tam ich má vzorne uložené a zakonzervované, aby vydržali dlhé roky.

Jozef Práznovský dodnes sníva o návšteve tropického pralesa, ktorý by mu pomohol s novými a nepoznanými exotickými plodmi i rastlinami. „Ísť do Afriky alebo brazílskeho pralesa by bolo úžasné. Tam by som určite našiel mnohé materiály, o ktorých sa mi ani nesníva,“ vyznal sa.
Napriek tomu, že prales ešte na vlastnej koži nespoznal, v jeho betlehemoch sa exotické prvky mnohokrát nachádzajú. Opracoval aj bambusové listy, africké tekvičky, vo vitrínach nechýba ani na betlehem premenený bambusový peň. „Do neho sa strašne ťažko vyrezávalo. Je to neuveriteľne tvrdý materiál,“ prezradil člen celosvetovej federácie výrobcov betlehemov so sídlom v Ríme.
Láka ho návšteva historického Betlehemu
Mušle, lastúry, hviezdice a mnohé iné dary z mora dokázal Jozef Práznovský efektne zakomponovať do svojich unikátnych betlehemov z rôznych materiálov a rôznych veľkostí.
„Mnohé morské prvky pochádzajú z Jadranského mora. Prinášam si materiál, keď som v Chorvátsku alebo v Taliansku. Všetko som si kúpil v obchodoch, pretože mnohé prvky z mora sa brať nesmú. A v obchodoch majú potom dobrý biznis, pretože tie veci sú strašne drahé. Napriek zaujímavým cestám v zahraničí však Jozef Práznovský nenavštívil izraelský originál Betlehemu. „Je to jeden z mojich snov. Verím, že na budúci rok to už vyjde. Rozhodne budem chcieť využiť nejakú pútnickú cestu spolu s veriacimi ľuďmi. Určite by som tam so sebou vzal aj nejaké betlehemy z mojej rozsiahlej kolekcie. A potom by som túžil vidieť skutočné miesta v Betleheme, ktoré písali históriu,“ uviedol.
Miniatúrne betlehemy sú unikátne diela
Keď v roku 1999 vyrobil Jozef Práznovský prvým betlehem, nepotreboval pri jeho vzniku ani okuliare. Podobne to bolo aj pri tvorbe prvých miniatúrnych betlehemov. Vyše tisícka biblických diel sa však podpísala aj na kvalite jeho zraku, zabrať dostali poriadne aj prsty na rukách.
„Kedysi som okuliare nepotreboval ani pri vzniku dvojmilimetrovej figúrky. Teraz tvorím betlehemy pri okne iba v čase, keď je denné svetlo najintenzívnejšie. Medzi desiatou a štrnástou hodinou. Nechcem si už viac ničiť zrak. Treba si dávať na oči pozor,“ prezradil betlehemový majster.
Vo večerných hodinách už vyrába iba rozmerovo väčšie figúrky. „Vsunúť dvojmilimetrové figúrky do maštale, ktorá je menšia ako necht na malíčku, nie je naozaj jednoduché. Vyžaduje si to obrovskú pozornosť a veľa času. Preto patria takéto artefakty medzi výtvarné unikáty. Presné uloženie miniatúrnej figúrky na svoje miesto trvá dlhšie ako jej výroba,“ pokračoval.
Na vznik miniatúr používa lekárske skalpely. Tie sú veľmi ostré a vhodné na precíznu prácu.
Tvorca sa, samozrejme, nezaobíde ani bez pinzety. Lupu však vôbec nepoužíva, pretože skresľuje pohľad do vnútra maštaliek.
Dlhé týždne pedantnej a pozornej práce
Vznik každého betlehemu je okrem obrovskej trpezlivosti spojený aj s nekonečným časom stráveným pri vyrezávaní figúrok i pri ich maľovaní.
„Keď robím maličký betlehem do lieskovcového orecha, tak útle postavičky vyrezávam celý týždeň. Ďalší týždeň ich potom pozorne maľujem. Používam špeciálne farby, ktoré sú náročné na financie. Takto som doteraz vytvoril tisícky malých i väčších postavičiek z mnohých rôznorodých materiálov,“ uviedol Práznovský.
V ďalšom týždni pripraví maštale rôznych rozmerov a až v nasledujúcom týždni začne samotná inštalácia viacerých postavičiek na svoje miesta.
„Až potom je vidno, že som niečo spravil,“ usmial sa. Napriek opatere betlehemov a všetkých figúrok, niektoré z nich rokmi doplatili na nestálosť niektorých materiálov.
„Maštaľka i podstavec z chleba sa mi rozdrobili. To bol jediný betlehem, ktorý podľahol zubu času. Tak som urobil maštaľku náhradnú. Ale postavičky z cesta vydržali,“ usmial sa na záver slovenský betlehemový rekordér Jozef Práznovský.