TRENČÍN. Vianoce boli vždy opradené rôznymi zvykmi, ktoré mali zabezpečiť hospodársku prosperitu. Viaceré z nich majú korene v pohanských dobách a siahajú do dôb, kedy prostý človek veril v čarovné bytosti, javy a mágiu.
Takmer zabudnutým zvykom a tradíciám sa v regióne venuje Jaroslava Kohútová z Trenčianskeho osvetového strediska.
Vďaka štúdiu literatúry zistila, že v Kubrej mali na Štefana dievky a mládenci zakázané schádzať sa až do polnoci.
Ak zákaz porušili, zástupkyne nežnejšieho pohlavia museli do kostola za trest kúpiť sviece.
Štedrý večer sa začína zjavením prvej hviezdy
Najkrajší deň v roku – Štedrý deň dostal v minulosti rôzne mená. Dohviezdny deň, Kračun, Pôstny deň či Vilija.
„Názov je odvodený zo skutočnosti, charakteru obyčají, viažucich sa k tomuto dňu. Cieľom bolo zabezpečiť prosperitu, bohatosť, hojnosť pre spokojný, blahobytný život. Pre kresťanov znamenal pôst pred narodením Ježiša Krista,“ vysvetlila Kohútová.

Štedrý večer sa začínal zjavením prvej hviezdy, zvonením zvonov či zapálením sviečky na stole.
„Začínal sa vždy modlitbou, po nej nasledovala oblátka s medom, cesnakom, krížikom na čelo a jedli sa ďalšie vianočné jedlá. Popri tom sa nezabúdalo odložiť, vyniesť aj dobytku a robili sa rôzne magické úkony.
Gazda rozkrojil najkrajšie jablko, kde jeho zdravé jadrá znamenali zdravie a červivé boli predzvesťou smrti.
Zároveň dal každému kúsok, čo znamenalo, že rodinu tvorí každý jej člen, ako kúsky tvoria celé jablko,“ pripomenula zvyky, ktoré sa dodnes dochovali v mnohých rodinách, i keď v upravenej podobe.
Gazdiná vložila do lavóra kúsok oblátky a peniaz
Najväčší vianočný sviatok, Božie narodenie, ustanovila už vo 4. storočí kresťanská cirkev za deň narodenia Krista. 25. december v minulosti nazývali Božím hodom alebo Svätou nocou.
„Prelínajú sa v ňom predkresťanské predstavy o znovuzrodení slnka so stredovekým cirkevným kalendárom, podľa ktorého bol tento deň považovaný aj za Nový rok.
Napríklad v Kubrej ráno gazdiná vložila do lavóra kúsok oblátky a peniaz – šesták. Každý člen rodiny sa musel v tejto vode opláchnuť. Gazda potom šesták vhodil v kostole do zvončeka a vodu vylial na miesto, kde sa nechodilo,“ uviedla Jaroslava Kohútová.

Na Druhý sviatok vianočný chodili v Kubrej na „ščefánsku vodu. Do polnoci mali dievky a mládenci zákaz stretnúť sa.
„Ak sa stalo, že porušili tento príkaz, dievky museli za trest kúpiť sviece do kostola a mládenci až päť kilogramov sviec. Pred kostolom sa dievky po dve, tri poschádzali a spoločne s fľašami v ruke šli na „kyselú vodu ščefánsku“ (kubranská kyselka),“ podotkla Kohútová s tým, že po vodu niekedy s dievkami išli aj mládenci s harmonikou.
Keď prišli ku kyselke, dievky do nej hádzali kúsok koláča alebo oblátky, aby aj voda vedela, že je veľký sviatok.
„Po nabratí vody sa pobrali domov. Po tom, ako prišli, pozametali izby a poutierali prach, zakúrili do sporáka a pobrali sa spať, čo bolo okolo tretej hodiny nadránom,“ uviedla.
Mladí muži podľa nej zvykli okolo piatej nadránom brodiť kone v potoku. Kone mali byť tak celý rok zdravé.
V Trenčianskej Turnej nechýbal „ščedrák“
Zvyky na pomerne malom území v Trenčianskej Turnej boli uvoľnenejšie.
„Zvykom bolo nakŕmiť hydinu z odložených jedál zo štedrovečerného stola, aby dobre niesla vajcia. Taktiež sa v tento deň rozkrájal a zjedol „ščedrákový“ koláč. Tí gazdovia, ktorí mali kone, „rajtuvali“ s nimi po potoku, aby boli bystré a pekné.

Keď však bol zamrznutý potok, tak ich preháňali v snehu po dvore,“ vysvetlila Kohútová, ktorá pozná najmä zvyky z Turnej, odkiaľ pochádzali jej rodičia.
V posledný decembrový deň chodili Kubrania do kaplnky zavrieť starý rok. Na Nový rok však platili rôzne magické úkony a priaznivé veštby.
„Novoročné obrady a rituály mali odhaľovať budúcnosť, chrániť od pohrôm, prispieť k blahobytu a priniesť šťastie,“ podotkla.
Sviatok Troch kráľov patril v Kubrej k najzaujímavejším dňom roka. Podľa Kohútovej chodili desať až trinásťročné dievčatá spievať popod okná najmä tých domov, kde mali dospelých mládencov.
„Spievali trojkráľovu pieseň Išli tri krále od východu, a vianočnú pieseň Z Panny Pán Ježiš je narodený,“ dodala Jaroslava Kohútová.