TRENČÍN. Štyri svetadiely, 35-tisíc kilometrov a dvaja študenti za volantom takmer 40-ročnej Škody 1000 MB. Tak sa v skratke dá opísať sedemmesačná cesta Čecha Michala Vičara a jeho bratranca, Slováka Martina Beťka.
Pred deviatimi rokmi sa ešte ako študenti rozhodli, že vyrazia na nízkonákladovú cestu okolo sveta. Oslovených sponzorov odvážny nápad zaujal natoľko, že československá expedícia mohla na vlastnej koži okúsiť nekonečné ruské cesty, premočené pralesy i vyprahnuté guyanské cesty.
Viac o niekedy nekonečnej ceste svetom porozprával návštevníkom Verejnej knižnice Michala Rešetku v Trenčíne Michal Vičar.
Vaša embéčka dostala meno Julie, prečo?
– Auto nám pred cestou opravil mechanik z Hradca Králové. Jeho starý otec v minulosti vlastnil MB, ktorá sa volala Julie. Raz sa zmienil, že by bolo pekné, keby sa naša škodovka volala rovnako. Nakoniec k tomu prišlo a my sme sa tešili, že na cestách je s nami aj žena.
BaSTart: Na svete je veľa materiálu, ktorý možno použiť znova. A veľmi kreatívne Čítajte Z akého dôvodu dávajú vodiči autám ženské mená?
– Asi preto, že rovnako ako o ženy sa musíme starať aj o autá. Počas celej cesty sme sa o Júliu starali a možno aj preto sme sa v zdraví vrátili.
Do sveta ste vyrazili počas vysokoškolského štúdia, podporovala vás škola v smelom nápade?
– Ja som mal 23 rokov a bratranec 25, štúdium sme preto museli prerušiť. Ako poslucháči rovnakej fakulty brnianskej univerzity sme mali šťastie na dekana, ktorý bol projektu veľmi naklonený. Škola nás dokonca finančne podporila.
Dočkali ste sa rovnakej podpory aj u svojej rodiny?
– Moja mama sa veľmi bála, možno až príliš. Téma odchodu bola u nás tabu a radšej sme sa o tom ani nebavili, bola na mňa nahnevaná, že ju trápim. Keď sme odchádzali z Olomouca a videla, že to máme premyslené, otočila a začala nám priať všetko najlepšie a snažila sa aj cez svoj strach užívať si cestu spolu s nami.
