TRENČÍN. Výrobné haly preslávenej textilky Merina sú od roku 2009 prázdne. Vďaka fotografkám Jane Gombikovej (nar. 1982) a Zuzane Janíček Muranicovej (nar. 1982 ) ožili ich osudy od 23. novembra aspoň vo výstavnej sále v Galérii M. A. Bazovského.
Napriek tomu, že pohľady na fotografie malých i obrovských formátov z bývalého výrobného priestoru Meriny nie sú práve radostné, talentované autorky pripomenuli netradičným spôsobom existenciu popredného trenčianskeho textilného obra. Ten sa na trhu prezentoval svojimi výrobkami vyše sto rokov.
Z opusteného priestoru odniesli dielenský vozík
Komín v areáli Meriny nesvieti už dlhé mesiace Čítajte Steny posiate farebnými podsvietenými fotografiami menších formátov „napáchnuté“ dobovou atmosférou. A na nich smutné zábery na chátrajúce sociálne zariadenia, opustené a depresívne pôsobiace priestory dielní, ošarpané podlahy a dávno nevyužívané regále.
Aj taký je pohľad mladých autoriek na niekdajšiu slovenskú textilnú ozdobu.
„Autorky uchopili vizuálne stopy minulosti v prítomnosti. Budujú portrét miesta, čo stratilo tvár. Zoraďujú zbytky príbehu do vlastného dvojhlasného rozprávania, ktoré časopriestorovo ukotvujú pomocou historiograficko-fakto-grafických údajov,“ povedala kurátorka výstavy Veronika Markovičová.
Iba o pár metrov ďalej sa v strede výstavného priestoru nachádza dielenský vozík, ktorý Zuzana Janíček Muranicová objavila priamo v priestoroch výrobných hál. A na stenách v jeho blízkosti dve monumentálne fotografie s rozmermi 4,5 x 3 metre.
Čiernobiely pohľad na obrovské zábery hovorí aj bez slov. Ošumelá opustená výrobná hala. Pohľad zvnútra i zvonka. Zastal v nej čas.
Zamkla sa v opustenej výrobnej hale
Zuzana Janíček Muranicová vytvorila z dielenského vozíka dierkovú komoru, ktorou fotografovala interiéry a exteriéry bývalej Meriny.
Ôsmačka Laura: Zachrániť život kamarátke bol skvelý pocit Čítajte „Chcela som zdokumentovať priestor neobyčajným spôsobom. Aby o ňom rozprávali objekty v ňom. Vybavili sme si povolenie. Dostala som kľúčik a v priestoroch sa zamkla. Po vstupe do jednej z opustených hál ma vozík zaujal ako úplne prvý,“ usmiala sa Janíček Muranicová, absolventka Štátnej univerzity v americkom Ohiu. Počas júla strávila celý týždeň v opustených halách.
„Osem hodín denne som dokumentovala to, čo bolo okolo mňa. Priemerná expozícia vychádzala na 45 až 60 minút,“ pokračovala.
Väčšina dokumentov pochádza z priestorov bývalej farbiarne. V nej bolo vďaka svetlíkom pre umelkyňu najlepšie svetlo.
„Vo farbiarni som sa udomácnila. Zostali v nej ešte kade, ktoré sú dnes zasypané stavebným odpadom. Je tam cítiť stopy všetkých. Stopy moje, stopy bezdomovcov, stopy bývalých zamestnancov. Ten priestor dýcha atmosférou. Každý pozná niekoho, kto v Merine robil,“ vyznala sa.
Nedokonalý a mierne neostrý vzhľad výsledných fotografií tak vytvára snové obrazy z reálnych scén medzi minulosťou a súčasnosťou.
Látky z Meriny vložila do skeneru
Svojským výtvarným spôsobom uchopila textilnú tematiku opustenej a v minulosti vychýrenej výrobne textilu aj Trenčianka Jana Gombiková.
Pracovala s nájdenými kusmi látok, vláknami a vzorkovníkmi, ktoré archivovali vzory látok vyrábaných v Merine.
Bylinkárka Katarína pomôže vyliečiť sto chorôb Čítajte „Skener, ktorý používala na tieto účely, umožnil zachytiť veľké detaily, štruktúry a vzory. Výsledné obrazy majú dokonale ostrý vzhľad a často až abstraktný charakter,“ pokračovala kurátorka výstavy Veronika Markovičová.
Na záberoch študentky fotografie na Inštitúte tvorivej fotografie v Opave a zároveň vyštudovanej scenáristky a dramaturgičky Jany Gombikovej vidno každé jedno vlákno tkaniny do najmenšieho detailu.
Priblíženie, ktoré je nevyhnutné na naskenovanie objektu, vyťahuje do popredia detaily, ale zároveň deformuje a mení perspektívu. Jana Gombiková tak zaujímavým spôsobom uchopila miesto, ktoré spoluvytváralo identitu Trenčína ako mesta módy.
„Aj týmto spôsobom zobrazila priestor, v ktorom sa viac než storočie stretávalo stovky príbehov. Priestor, ktorý existuje, ale nežije,“ dodala Markovičová.
Vďaka fotografke skončili vzorkovníky v múzeu
Keď sa fotografka Jana Gombiková prihlásila na sympózium Hala Merina, dostala do rúk zvyšky vecí, ktoré boli na vyhodenie.
„Medzi nimi bola obrovská kopa starých vzorkovníkov, pomaly od roku 1900. Keď to moja mama videla, hneď povedala, že takéto veci by mali byť v múzeu. A nie sa vyhadzovať,“ povedala spoluautorka výstavy Gombiková.
Aj vďaka nej mnohé z „nepotrebných“ vecí napokon skončili v múzeu dizajnu. Niektoré zo vzorkovníkov si Jana Gombiková ponechala a výtvarne s nimi začala pracovať aj po skončení úspešného sympózia.
„Začala som skenovať. Vychytala som technológiu a textilné objekty skener vlastne vyfotografoval. Nebolo jednoduché úplne znehybniť materiály na dobu, počas ktorej sa skenovalo. Všetko naskenované vyzerá ako realita. Iba mnohokrát zväčšená. Vznikli z toho fotografie, ktoré je možno vidieť aj na našej spoločnej výstave v Galérii Bazovského,“ vysvetlila.
Výroba jednej ponožky trvala dve minúty
Netradičnú expozíciu z netradičných výrobných priestorov vhodne dopĺňajú texty o fabrike, ktorú poznalo celé Československo. Autori výstavnej koncepcie ich výrazným spôsobom nainštalovali na steny galérie.
V šatníkovej skrini vstúpite do netradičnej spovednice Čítajte „V roku 1907 bola otvorená továreň Tiberghien, ktorej znárodnením v roku 1949 vznikol národný podnik Merina a vlnárske závody Trenčín,“ dozvie sa návštevník výstavy.
V roku 1993 bol štátny podnik Merina sprivatizovaný a v roku 2009 bola výroba v Merine definitívne ukončená. Továreň fungovala 102 rokov.
„V roku 1988 bola na likvidáciu odpadu vytvorená dielňa na výrobu ponožiek. V dielni sa nachádzalo 16 ponožkových automatov, na ktorých pracovalo 19 zamestnancov. Výroba jednej ponožky trvala dve minúty.
V rokoch 1991 – 2000 vyrobili 4 217 000 párov ponožiek,“ ponúka ďalší text na stene. V roku 1995 zasa vyexportovala Merina 2 970 165 metrov látky do 27 krajín.
Pri otvorení továrne v roku 1907 v nej pracovalo 106 robotníkov, v roku 1921 už 876 pracovníkov zo Slovenska, Čiech, Francúzska, Maďarska i Nemecka. V roku 1951 mala Merina už 3331 zamestnancov.
