TRENČÍN. Desiatky čiernobielych fotografií rôznych formátov od jedného z najvýraznejších predstaviteľov slovenskej novej vlny Kamila Vargu (narodený 22. decembra 1962 v Stupave) priťahujú od 23. novembra na výstavu Súkromný vesmír aj tých najnáročnejších priaznivcov umeleckej fotografie. Mnohé exponáty, ktoré Kamil Varga vystavuje iba výnimočne, si môžete vychutnať v Galérii M. A. Bazovského do 14. januára.
Diela Kamila Vargu uznáva celý svet
Autor pozoruhodných fotografických cyklov Paraportréty, Nová topografia, Kristove roky, Metabolizmus ohňa, Jesenná psychoterapia a iné skúsenosti, Špirály či Krajinohlav predstavuje viaceré z nich na pôde trenčianskej galérie.
Hra so svetlom, ohňom a vyžarujúcou energiou v uzavretom priestore dáva záberom nezvyklý pohľad do vnútorného sveta uznávaného autora, ktorý vystavoval aj v USA, Francúzsku, Nórsku, Rusku, Švajčiarsku, Švédsku či Maďarsku.

„Fotografie sú obklopené tajomnou mágiou autorovho duchovného sveta, v ktorom hrá dôležitú úlohu mystika i učenie východných filozofií. Kamil Varga v Trenčíne predstavuje tri cykly, ktoré realizoval koncom 80. a začiatkom 90. rokov takmer súbežne. Tieto cykly predznamenali jeho ďalšiu tvorivú umeleckú cestu,“ povedala Ela Porubänová, kurátorka výstavy.
Autor v nich skúma zmysel ľudskej existencie, hľadá odpovede na otázky, pochybnosti o sebe samom a vo fantastických kreáciách vizualizuje svoju vlastnú duševnú i telesnú podobu. Viaceré z fotografií vznikali v zatemnenej miestnosti, v ktorej sa stretla symbióza autora, fotoaparátu a rôznych zdrojov svetla. Baterka, sviečka, prskavka, plameň či odraz v zrkadle poskytli fotografiám Kamila Vargu mystickú silu a atmosféru.
Kristove roky vystavuje iba po tretíkrát
Už samotné a ironické názvy veľkoformátových fotografií (rozmery 4 x 1 meter) Najpohostinnejšia planéta vo vesmíre, Človek a jeho obraz sveta, A nakoniec boh stvoril úbožiaka, Svet plný lásky je naj-krajšou utópiou či Dvojica hovoria o samodeštrukčnej úlohe človeka i celej civilizácie vo vesmíre.

„Neodmysliteľne k tomu patria vojny, konflikty, medziľudské vzťahy, láska a nenávisť, pokoj a napätie, viera a apatia, moc i bezmocnosť. Autor do fotografií zakomponoval vlastné videnie sveta a stále aktuálne problémy ľudstva. Fotografie vytvoril do plošných kompozícií – fotogramov. Každá z fotografií je vytvorená ako originálny a jediný realizovaný exemplár,“ pokračovala Porubänová.
V Trenčíne prezentovaný cyklus Kristove roky realizoval Kamil Varga v rokoch 1993 – 1997. Na verejnosti ho predstavuje iba po tretíkrát.
„Z náročných materiálnych, priestorových i finančných dôvodov ho autor pripravoval niekoľko rokov. Pri počte ôsmich veľkoformátových fotografií ho bol autor, ktorý žije a pôsobí v súčasnosti v Prahe, nútený uzavrieť,“ skonštatovala kurátorka výstavy.
Najpohostinnejšia planéta – irónia o našej civilizácii
Jedna z dominantných fotografií expozície Najpohostinnejšia planéta vo vesmíre ponúka napriek svojmu podmanivému názvu na niekoľkých metroch štvorcových množstvo pištolí, granátov, bomby, náboje, bombardéry, samopaly, ale aj staré kuše, pušky, meče či depresívne pôsobiacu gilotínu. Vo fotografii s ironickým názvom Kamil Varga zhmotnil krvilačné a mocenské túžby človeka v každej epoche jeho vývoja.

„Vždy ma lákali megalomanské, šialené, drahé a veľmi komplikované fotografické projekty. Beriem to ako výzvu. Som tvrdohlavý a dokázal som to zrealizovať až do konca. Trvalo to ale dlho a dalo mi to riadne zabrať. Tu žiadna náhoda neexistuje. Všetko bolo treba dokonale pripraviť a najskôr poukladať a zakresliť,“ usmial sa Varga.
Podľa jeho slov by po prílete ufónov na našu planétu videli na mnohých miestach mimozemšťania akurát bojovníkov, vojny a zbrane.
„Všetci zbroja ako o život. Je zázrak, že sme sa ešte všetci nepozabíjali. V každom okamihu prebieha na našej planéte najmenej desať lokálnych vojen,“ povedal autor záberu, ktorý vznikol v roku 1997.
Jeho diela sa nachádzajú v mnohých renomovaných zahraničných i domácich galériách i v rukách súkromných zberateľov.
Fascinujúca hra s rôznymi zdrojmi svetla
Zaujímavo pôsobí aj Vargov netradičný fotocyklus Paraportréty. Na čiernobielych záberoch dominuje jeho telo, zatemnený priestor, rôzne zdroje svetla a silný duchovný podtext. „Bolo to zvláštne obdobie. Dokončil som vysokú školu. Opustil som internát, kde som bol denne s množstvom spolužiakov. A zrazu som bol v podnájme na konci Prahy na sídlisku úplne sám. Ani cesty tam neboli, iba blato,“ zaspomínal si.
Nikto do odľahlej časti Prahy za ním nechodil, cesta do centra hlavného mesta trvala hodinu. Zrazu sa cítil izolovaný a v mladom veku začal rekapitulovať svoj život.
„Žiadny model široko-ďaleko nebol. Tak z toho vyplynulo, že som sa začal v zatemnenom priestore fotografovať. Pri kompozícii mi pomohlo aj to, že som sa zaoberal jogou a východnou filozofiou,“ prezradil Varga.
V temnom priestore experimentoval s technikou luminografie, ktorá ho fascinovala už počas vysokoškolských štúdií.
Kreslenie a maľovanie rôznymi zdrojmi svetla i lokálne záblesky v kombinácii s ohňom dali jeho snímkam fascinujúci výraz.