Na svetovom šampionáte slovenská reprezentácia skončila na želanej piatej priečke. Aké pocity vám zostali po majstrovstvách sveta?
- Úprimne. Som rada, že už je po všetkom. Spadol mi zo srdca veľký kameň. Podarilo sa nám splniť cieľ, z čoho mám veľkú radosť. Piate miesto je skvelý úspech. Prišlo nás podporiť veľa ľudí priamo na štadión. Veľkú podporu sme mali aj v divákoch pred televíznymi obrazovkami.
Mali sme na viac, tvrdí asistent trénera Jaroš Čítajte Na najvyššom fóre ste sa predstavili už po štvrtý raz. V čom boli tieto majstrovstvá iné ako predošlé?
- Najmä v oblasti podmienok, ktoré sme mali. Postupnými krokmi sa zlepšujú. Mohli sme sa na sto percent sústrediť iba na florbal. Nemuseli sme riešiť otázky jedla a podobné záležitosti. Hlavný faktor úspechu bol nový tréner, ktorý je neskutočný profesionál. Vie čo robí.
Na štadióne bola skvelá atmosféra. Čo s vami robilo domáce prostredie bratislavskej haly?
- Bolo to neskutočné. Každému prajem hrať pred plnými tribúnami na domácom šampionáte. Nedá sa to k ničomu prirovnať. Ľudia nás hnali vpred za akéhokoľvek stavu. Myslím si, že tréma z nás opadla veľmi rýchlo. Stačilo nám pár minút úvodného stretnutia. Keď ľudia začali kričať a hnať nás vpred, každá z nás na všetko zabudla.
Štvrťfinálový zápas proti Fínsku sa odohral pred 4000 divákmi. Splnil sa vám florbalový sen?
- Určite. Len ťažké zápasy proti silnejším tímom nás dokážu posunúť vpred. Myslím si, že sme podali viac ako obdivuhodný výkon. Snáď o dva roky budeme bojovať o medaily. Vtedy sa mi splní ešte väčší sen.
Za deväť dní ste odohrali sedem zápasov. Dal sa veľký nápor na telo i myseľ zvládnuť?
- Dva roky sme makali, aby sme vydržali kondične aj herne. Sily ubúdali najmä keď sme hrali zápasy iba na dve formácie. Tréner sa snažil šetriť sily v skupinovej fáze, aby si zahrali dievčatá z tretej a štvrtej lajny. Všetky družstvá mali rovnaké podmienky. Posledné dva duely sme si stále hovorili, že nás nič nebolí a vyhráme. Všetko je v prvom rade o hlave.
Tréner Michal Jedlička je legendou českého florbalu. Aký bol na lavičke?
- Do zápasu sa dokáže vžiť a strhne so sebou všetkých okolo. Pre nás je najlepší tréner akého sme kedy mali a budeme mať. Veľmi si ho vážime. Nedáva si malé ciele. Dokáže nás presvedčiť, aby sme verili v to, čo chceme dosiahnuť. Okamžite dokázal reagovať na akúkoľvek zmenu v hre. Má prepracované video rozbory do posledného detailu. Klobúk dole pred jeho prácou.
Je piata priečka strop slovenského florbalu?
- Zatiaľ áno. Verím v to, že na čele s pánom trénerom Jedličkom nás čakajú ešte väčšie úspechy.
V čom zaostávame za prvou štvorkou?
- V prvom rade naša extraliga nemá dostatočnú úroveň. Je málo hráčok, z ktorých sa dá vyberať reprezentantky. Niektoré dievčatá majú zlý prístup k tréningom a životospráve. Čo najviac dievčat potrebuje odchádzať do zahraničia, aby získali skúsenosti a iný pohľad na šport.
Florbal ste hrali vo Švajčiarsku. Momentálne pôsobíte vo Vítkoviciach. Sú súťaže veľmi rozdielne?
- Pár rozdielov sa nájde. Vo Švajčiarsku viac dbali na kondíciu, rýchlosť a systém. Dôležitým faktorom, na ktorý sa sústredili bol tímový duch v šatni. Tréningy sme vždy odmakali na maximum, pretože sa každý chcel dostať na zápasovú súpisku. Liga bola veľmi vyrovnaná. Celá sezóna prinášala náročné a vyrovnané zápasy, čo v Česku nehrozilo. Na vrchole sú štyri tímy. Tie vyhrávajú vysokými gólovými rozdielmi. Viac sa dbá na individuality, taktickosť a dobrú náladu v kabíne. Český florbal mi sedí viac, pretože sme rovnaká nátura. Švajčiarky boli striktné a nudné. Na Slovensku nám toho ešte veľa chýba. Je to škoda, pretože máme veľa talentov, len s nimi nedokážeme pracovať.
Čo by ste chceli v kariére ešte dosiahnuť?
- Zahrať si v severských krajinách a medailu z majstrovstiev sveta.
Blížia sa najkrajšie sviatky v roku. Ako ich strávite?
- Do 23. decembra musím byť v škole v Ostrave. Následne klasicky rýchlo nakúpiť a cestovať domov. Chcem si užiť sviatky s rodinou a priateľmi, ktorých celý rok nevidím. Pôjdeme spolu na vianočné trhy, budeme pozerať filmy a prejedať sa.
Dávate si novoročné predsavzatia?
- V minulosti som si dávala, ale na druhý deň ich poruším. U mňa to nemá význam (smiech).
Autor: Stanislav Jaroš
