Ako dlho sa venujete nohejbalu?
– Od 17 rokov. Dostala som sa k nemu úplnou náhodou. Dočítala som sa o ňom v novinách. Nevedela som, že takýto šport hrajú aj ženy. Napokon všetky moje dilemy vyriešil švagor, ktorý volal trénerovi a dohodol môj príchod na tréning. Nebyť mojej sestry a švagra, dnes by som nohejbal nehrala.
Môžete v krátkosti zhrnúť vašu kariéru?
– Začínala som v klube Bona Mente Piešťany. Neskôr sme hrali aj pod hlavičkou SLK. Veľmi rada spomínam na sezónu strávenú v českom Kroměříži. V Čechách je totiž nohejbal na úplne inej úrovni ako u nás. Tam to nohejbalom žije. Posledné dva roky trénujem a hrám s mužmi v Moravanoch. Počas mojej kariéry som získala na majstrovstvách Slovenska dve strieborné a štyri bronzové medaily. Striebornú medailu mám aj zo svetového šampionátu z roku 2006.
Adamovské Kochanovce držia tradíciu nohejbalu, turnaj vyhral Sevotech Čítajte Kedy prišla prvá pozvánka do reprezentácie?
– V roku 2006 po kvalitnej sezóne v Kroměříži. Nebolo jednoduché dostať sa do užšej nominácie nabitej východniarkami. Zvládla som to a odmenou za moje úsilie bola strieborná medaila v kráľovskej disciplíne trojíc.
Čo vám nohejbal dal a čo vzal?
– Vzal mi možnosť nudiť sa. Inak nič. Iba som ním získala. Naučil ma disciplíne a tímovosti. Naučil ma prehrávať so cťou a vyhrávať s pokorou. Spoznala som veľa zaujímavých ľudí. Precestovala som mnoho miest. Hlavne som našla veľa priateľov s rovnakým zanietením pre šport. Neľutujem jedinú minútu strávenú na kurte alebo v telocvični, ani modriny a otlaky.
Ako vnímate atmosféru v reprezentácii?
– Zažiť svetový šampionát by som dopriala zažiť každému. Všetci sú k sebe priateľskí. S Braňom Belkom a Maťom Prachárom sme mali rituál chodiť po večeri na mandarínku alebo dezert. Veľa sme sa nasmiali.
Podarilo sa Čechom pripraviť dôstojné podmienky pri organizácii majstrovstiev sveta?
– Organizátori nezaváhali. Všetko bolo výborne pripravené. Podujatie sa konalo v obrovskom športovom areáli v Nymburku. Po skončení posledného zápasu sa konala rozlúčková párty, čo bol pre nás skvelý bonus.
Richard Makara patrí k najlepším nohejbalistom našej planéty Čítajte Kde budete pokračovať v ďalšej kariére?
– Momentálne hrám v Moravanoch a neplánujem nič meniť. Sme super partia a ďakujem chlapcom, že ma prijali medzi seba.
Čo by ste ešte chceli v nohejbale dosiahnuť?
– Môj cieľ je získať zlatú medailu z vrcholového podujatia. Je mi jedno, či to bude v singli, dvojiciach alebo trojiciach. Ešte mám čo robiť. Neviem si predstaviť, čo by sa muselo stať, aby som si povedala, že končím. Nohejbal ma neomrzel. Stopnúť by ma mohlo iba zranenie.
Autor: ml
