Vyrastali ste na hornej Nitre. Kto vás priviedol k futbalu?
– Na začiatku to boli rodičia a starý otec. Ten hrával nižšie dedinské súťaže v okolí Prievidze. Nikto v rodine však nehral futbal na najvyššej úrovni. Začínal som v prievidzskom Baníku a u starej mamy v Bystričanoch. Zažil som ešte dobu, keď sme hrali všetci na ulici medzi panelákmi alebo domami futbal a hokej.
Od začiatku vás to ťahalo medzi žrde?
– Najskôr som hrával na poste ľavého záložníka. Keď som mal desať rokov, zúčastnili sme sa halového turnaja v Považskej Bystrici. Nemali sme brankára. Tak som sa skúsil do brány postaviť ja. Organizátori ma vyhlásili za najlepšieho gólmana podujatia.
Každý malý chlapec túži strieľať góly. Nechceli ste sa vrátiť do ofenzívy?
– Vždy som bol prispôsobivý. Keď sme s kamarátmi hrali na ulici futbal alebo hokej, vystriedal som všetky posty. Ako hráč v poli som vo futbale nebol ničím výnimočný. Patril som medzi priemer. Aj preto bolo dobré, že som sa postavil do brány.
FOTO: Slovan Bratislava s Trenčínom nerozhodne Čítajte Aký najvýraznejší úspech ste dosiahli v mládežníckom futbale?
– S Prievidzou som sa stal majstrom západného Slovenska. Vo finále sme porazili Levice na penalty.
Dorastenecký vek býva vrtkavý. Mladí muži majú rôzne záujmy. Uvažovali ste aj nad tým, že by ste kopačky zavesili na klinec?
– Nestalo sa mi to. Futbal som chcel hrať vždy, či už na vrcholovej, alebo amatérskej úrovni. Náročnejšie obdobie som zažil pri mladšom doraste. V druhej lige sme prehrávali sedemgólovými rozdielmi. Nebolo to nič príjemné. O rok neskôr som sa posunul do staršieho dorastu. Hrali sme celoštátnu súťaž. Mentálne som bol oveľa vyššie.
V roku 2009 ste prestúpili do Trenčína. Čo za tým bolo?
– V Prievidzi som mal niekoľko štartov v tretej i druhej lige. Robil som náhradníka skvelému parťákovi Jurajovi Furkovi. Baník však skončil svoje pôsobenie pre finančné problémy. Chvíľku som bol vo štvrtoligových Ludaniciach, neskôr som sa na týždeň zúčastnil skúšky v Liptovskom Mikuláši, kde trénoval bývalý spoluhráč Vlado Helbich. Napokon mi zavolal Aďo Guľa. V tom čase začal v Trenčíne trénovať. Predtým sme sedeli vedľa seba v jednej kabíne. Zavolal ma na skúšku, ale nič mi negarantoval.
Nešťastný Ubbink: Tento moment nebol fér Čítajte Chrbát Milošovi Volešákovi ste kryli až do septembra 2014. Nebolo pre vás frustrujúce čakať toľké roky na poriadnu šancu?
– So svojou pozíciou som bol zmierený. Vedel som, aký brankár je tu so mnou. Miloš bol skvelý. Prišiel som do iného prostredia, kde sa mi zmenil pohľad na futbal. Predtým som bol súčasťou tímu, ktorý kazil futbal a zrazu sme to boli my, kto hral ofenzívny a dominantný futbal. Pokorne som čakal na svoju šancu. Veľmi mi pomohlo polročné hosťovanie v Novom Meste nad Váhom z hľadiska získania sebavedomia. Zistil som, že na vrcholový futbal stále mám napriek tomu, že som v Trenčíne zohrieval lavičku.
Po Volešákovom odchode ste dostali šancu. Zaskočil vás jeho odchod?
– Myslel som si, že tu zostane celú kariéru. Bavili sme sa o tom. Viem, aký mal k Trenčínu vzťah. V tom momente nebolo veľa času na premýšľanie. Šiel som do najbližšieho zápasu s tým, aby som mužstvu pomohol. Sám som bol zvedavý, či na najvyššiu súťaž mám.
V Corgoň lige ste sa uchytili rýchlo. Neskôr prišli veľké úspechy. Ako chutila pohárová Európa?
– Na tie zápasy nikdy nezabudnem. Kvôli nim hrám futbal. Ani raz sa nám nepodarilo postúpiť do skupinovej fázy Ligy majstrov alebo Európskej ligy, hoci sme počas dvoch majstrovských sezón mali výborné mužstvo.
S Legiou Varšava ste hrali vyrovnanú partiu. Napokon rozhodol jediný gól. Pri troške šťastia ste mohli súpera pretlačiť a minimálne skupinová fáza Európskej ligy by bola istá.
– V domácom stretnutí sme mali obrovské šance, lenže sme ich nepremenili. Odveta bola vyrovnaná. Keby strelíme gól, ideme do predĺženia. Spomínam si aj na duel so Steauou. Na pôde súpera sme rýchlo viedli 2:0. Viackrát nám k úspechu chýbal iba kúsok.
Skovajsa po zápase uháňal do pôrodnice, aby prestrihol pupočnú šnúru Čítajte Vaša kariéra nabrala rýchly spád. Prakticky hneď ste sa stali dvojnásobným držiteľom double. Je úspech návykový?
– Zažíval som obrovskú eufóriu. Dobre sa na to zvyká a zrazu máte pocit, že to bude stále. Mali sme skvelé mužstvo. Nedávno sme pri výkluse s Peťom Čögleyom spomínali na staré časy. Boli sme nezastaviteľní. Nemali sme výkyvy výkonnosti ani krízy. Po čase sme sa však museli vrátiť do reality.
Je pre Trenčín titul reálny v dohľadnej dobe?
– V podobných vyjadreniach som už opatrný. Veľa sa toho zmenilo. V kádri zostali možno traja hráči. Chce to čas. Filozofia je taká, aká je. Mužstvo kvalitu má. Som presvedčený, že hornú šestku uhráme.
V kabíne ste prvým tridsiatnikom. Necítite sa staro?
– Určite nie (smiech). V Trenčíne bola vždy mladá kabína. Chlapci majú skvelé možnosti a dôveru vedenia. Ja to vnímam pozitívne. Spoznám nových ľudí z rôznych končín sveta. Veľa sa nasmejeme. Rozprávam menej, ale som rád, že môžem byť jej súčasťou.
Verejnosť vás pozná ako tichého a skromného. Dokážete sa nahnevať a zakričať?
– Cez zápas určite. Na to tam brankár je, aby organizoval hru pred sebou. Vidím pred sebou celú hru. Prídu situácie, keď treba zvýšiť hlas. V kabíne sa všetko snažím riešiť s pokojom. Časy, keď starí hráči vrieskali po mladých, sú dávnou minulosťou.
Mnohí futbalisti sa nevyhnú nástrahám života. Hovoria vám niečo výherné automaty alebo alkohol?
– Hazard som skúsil, ale nikdy ma nechytil za srdce. Poznám veľa chalanov, ktorí tejto vášni podľahli. V rodine som dostal dobrý základ, aby som sa podobným problémom vyhol. Alkohol pred tréningom alebo pred zápasom nie je prípustný. Celkovo počas sezóny naozaj veľmi málo. A čím som starší, tým viac sa mu vyhýbam aj vo chvíľach voľna.
Trenčianskou kabínou už prešlo niekoľko lámačov ženských sŕdc. O vás sa hovorí, že stále čakáte na tú pravú. Ako to je?
– Priateľku nemám už dlhšiu dobu. Nikdy som nebol typ, ktorý naháňa ženy. Som obyčajný chalan z prievidzského sídliska. Ani sa mi nič nerysuje. Kamaráti si občas robia žarty, že by radi šli na svadbu.
Máte skvelý vzťah so starou mamou. Je veľkou fanúšičkou futbalu?
– Babka má už osemdesiatšesť rokov. Chodí o paličke. V krátkom čase sa vôbec po prvý raz chystá na môj ligový zápas v Trenčíne. Inak všetko sleduje v televízii. Ak sa nám nedarí, radšej ju vypne. Nerobí jej to dobre. Naposledy mi telefonicky ako prvá v histórii gratulovala k prehre proti Ružomberku. K nej do Bystričian chodím viac ako domov do Prievidze.
Pred zápasmi zvyknete s Petrom Čögleyom zájsť na palacinky. Kedy vznikol tento rituál?
– Peťo má veľmi rád sladké. Išli sme pred zápasom na obed a navrhol, aby sme si dali palacinky. Zápas sme vyhrali a stala sa z toho tradícia. Už to spolu ťaháme päť rokov. Chodíme pred každým ligovým stretnutím. Ak ideme na výjazd von, tak zájdeme deň pred odjazdom. Striedame dva podniky, kde ich robia najlepšie.
Zvažujete možnosť dohrať kariéru v drese AS Trenčín?
– Zmluvu mám ešte na rok. Stať sa môže všeličo. Nič neriešim. Futbal chcem hrať čo najdlhšie. Neviem, či by som sa dokázal preorientovať na niečo iné. Veľkú časť kariéry som zažil na Sihoti. Akby sa naskytla taká možnosť, bolo by to zaujímavé.
Láka vás zahraničie?
– Každý hráč sníva o kvalitných súťažiach. Pred nejakým časom som sa aj ja videl inde. Dnes sa nad tým nezamýšľam.
V určitom období sa s vaším menom skloňovalo slovo reprezentácia. Máte chuť na najcennejší dres?
– Na Slovensku je veľa kvalitných gólmanov, ktorí chytajú v lepších súťažiach. Rýchlo si spočítam, že šanca na najcennejší dres je mizivá.
Dodržujete pred zápasom rituály?
– Deň pred výkopom si zmapujem súpera. V deň zápasu si dám obedňajšiu kávu. Do dresu sa obliekam postupne. Na ihrisko vykročím pravou nohou. V bráne sa dva razy prežehnám a dotknem sa oboch tyčí a brvna.
Vnímate pokriky z hľadiska?
– Čím menej ľudí je na zápase, tým viac im rozumieť a počuť. Ak hráči tvrdia, že nič nevnímajú, neverím im. Za čias trénera Guľu sme sa vo výraznej miere venovali mentálnemu tréningu. Dal mi veľa. Sú veci, ktoré neovplyvním a tými sa nezaoberám. Medzi ne patria aj názory divákov.
Ktoré futbalové chvíle vás najviac mrzia?
– Jeden z domácich gólov proti Steaue Bukurešť. Potom to boli niektoré odchody hráčov. V začiatkoch sme boli skvelá partia. Na druhej strane chápem, že chalani sa chceli posunúť ďalej.
