Ako si spomínajú na trenčianske protestné zhromaždenia proti totalitnému režimu v novembri 1989 jeho priami aktéri:
Peter Slovák - Bolo to veľmi hektické, Dušan Guráň došiel z Prahy, že sa to tam melie. S dnes už nebohým Vladom Sládekom, Rudom Cvopom a ďalšími sme obtelefonovali známych, že musíme niečo urobiť. Stretli sme sa asi dvadsiati až tridsiati, každý doniesol, čo mohol. Mnohí sme sa spoznali až vtedy, spojila nás túžba po lepšej budúcnosti.
Potom už začali chodiť vysokoškoláci, niektorí spali aj u mňa, doniesli materiály, pomáhali organizovať mítingy. Ako pódium slúžila traktorová vlečka, ktorú nám požičali z technických služieb. Bolo to všetko také rýchle, že dnes už ani presne neviem, čo všetko sa dialo. Ale rozhodne to stálo ta to.
Jaroslav Olah – Bolo to desať šialených dní. Začali sme sa grupovať hneď na druhý deň po udalostiach v Prahe. Bolo to ako naša vlastná malá revolúcia a 26. novembra sa konal prvý míting. Počas pondelňajšieho štrajku bolo na námestí takmer 30-tisíc ľudí z celého okresu.
Mierové námestie nikdy nezažilo taký nápor ľudí. Nikto nevedel, čo sa bude diať, v jeden deň sme dokonca dostali hlášku z Bratislavy, že po nás budú strieľať. Ľudia aj tak na námestí zostali. Bolo úžasné vidieť pokope toľko zanietených ľudí.
Rudolf Cvopa – My sme tu zakladali VPN len tak amatérsky. Vylepovali sme po meste plagáty a výzvy na generálny štrajk. Potom už nastúpili profesionáli, ktorí mali politické ambície a vedeli sa v politike obracať.
Vtedy už nebolo treba takých ľudí ako ja, ktorých politika nelákala. Trochu som sklamaný zo súčasnosti. Čakal som, že sa ľudia budú správať inak, s väčším porozumením. No mnohí akoby dodnes nepochopili, o čo sme sa vtedy na námestiach snažili.
Veľa mladých ľudí dnes ani len netuší, čo sa pred pätnástimi rokmi udialo, ale možno je to tak lepšie, aspoň majú čisté hlavy. Naša generácia to ale robila najmä kvôli svojim deťom. Nechceli sme, aby vyrastali v atmosfére príslovia: Kto nekradne, okráda svoju rodinu.
(autor: Michal Piško)
FOTO: Archívne okienko opráši zabudnutú históriu mesta Čítajte Utorok, 28. novembra 1989
Pulz spoločenského života na bode varu
Dialóg ako východisko z krízy?
V nedeľu krátko po 16. h. sa napriek silnému sneženiu a chladu zišli na Mierové námestie v Trenčíne stovky občanov a mládeže, aby spontánne pripojili svoj hlas k protestu študentov v celej republike proti zákroku poriadkových síl 17. novembra v Prahe a vyslovili svoje názory a stanoviská k súčasnej vnútropolitickej situácii a ďalšiemu vývoju v našej spoločnosti.
Medzi diskutérmi na improvizovanej tribúne boli aj bratislavskí herci E. Vittek, Š. Skrúcaný, S. Dančiak, humorista S. Radič, kultúrni a pedagogickí pracovníci a zástupcovia všetkých vrstiev spoločnosti.
Všetci sa vyslovili za ďalšie urýchlenie a prehĺbenie demokratizačného procesu, za pluralizmus a dialóg a vyzvali pracujúcich nášho okresu, aby sa v pondelok pripojili k manifestačnému štrajku takými formami, aby nedošlo k stratám v národnom hospodárstve.
Po zaspievaní štátnej hymny sa demonštranti pokojne rozišli. Hnutie Verejnosť proti násiliu teda pôsobí od nedele aj v našom okresnom meste.
(r)
Utorok, 5. decembra 1989
Sedem dní, ktoré otriasli mestom
NAMIESTO KOMUNIKÉ
V snahe objektívne informovať o súčasnom dianí sme zaznamenali aj názor, či prvé hodnotenie udalostí uplynulého týždňa v okresnom meste z pohľadu koordinačného výboru občianskej iniciatívy Verejnosť proti násiliu.
Míting v nedeľu podvečer charakterizujú stroho, no výstižne: prelomil strach, prebudil záujem. Generálny štrajk v pondelok nepotrebuje komentár.
Ďalší míting bol už voľnou tribúnou názorov a presvedčivým dôkazom rastu politickej kultúry. Tretí míting poskytol celý rad konkrétnych námetov, ako riešiť zložité problémy súčastnosti.
Počas týždňa navštívili koordinačný výbor občianskej iniciatívy Verejnosť proti násiliu bratislavskí vysokoškoláci i herci E. Kristínová, E, vašáryová, E. Horvát a zástupcovia podnikov a škôl.
Za najcenejšie pozitívum označujú prvé rokovanie na pôde MsNV v Trenčíne o nových formách bývania na sídlisku Juh.
(r)
