Jozef Blanár in memoriam
Jeden z najšikovnejších predstaviteľov 113-ročnej histórie futbalu v Trenčíne sa nezľakol žiadnej prekážky. Vo svojom fachu patril k najpovolanejším persónam Poznal súvislosti. Vedel, že úspešnosť tímu vychádza zo schopnosti bodovať aj mimo hracej plochy.
S loptovým fenoménom začínal na Sihoti, kde mu základy vštepoval Artúr Michalec. Dvere do výboru TTS si pootvoril už ako aktívny hráč. Najprv v pozícii zapisovateľa, potom hlavného usporiadateľa, vedúceho žiakov a prvého dorastu. Počas povojnového reorganizačného intermezza vo vývoji klubu získaval ďalšie funkcionárske ostrohy v TJ Slovena, TJ Merina, aby sa napokon stal rešpektovaným tajomníkom FO Jednota Trenčín.
Budúcnosť so zlatým leskom oddielu zaistil nevídaným počinom hneď v zárodku. Po nevydarenej sezóne medzi československou elitou (1960/61) a zostupe z najvyššej súťaže sa kvôli udržaniu najlepších hráčov vydal spolu s predsedom TJ Jaroslavom Raftlom až do Prahy, kde na futbalovej sekcii ČSTV intervenovali za vydanie uznesenia, aby kluby zostupujúce z 1. ligy boli považované z hľadiska prestupu za prvoligové. Úspešne. Riadiaci orgán transfery nepovolil ani v prípade zmeny zamestnania a bydliska. Káder talentovaného mužstva zostal pohromade. Šikovným diplomatickým krokom Jednota predbehla súperov ešte pred vzájomnými zápasmi v boji o návrat na výslnie.
Futbalovú nesmrteľnosť získala kostra tímu zo zlatej éry Čítajte Jozef Blanár stál v pozadí najväčších úspechov a exotických zájazdov tímu, ktorému volali na slávu domáci fanúšikovia, šejkovia na Blízkom východe aj potomkovia Aztékov v Mexiku.
Milan Albrecht (67)
Futbalový príbeh výnimočného rodáka z Istebníka mal strhujúci dej. Kým v polovici šesťdesiatych rokov cibril talent v žiackom výbere trénera Klima, o pár rokov neskôr už klopal na dvere prvého mužstva.
Útočník s najväčším počtom ligových štartov zo všetkých bývalých hráčov Jednoty Trenčín mal patent na premiérové góly. Ten s poradovým číslom 1 v najvyššej súťaži zaznamenal v Prahe na Juliske v októbri 1967. Mladá puška z mesta pod hradu Matúša Čáka pálila ostrými aj na francúzskom fronte. Na jar 1968 tam vyhrala v drese Československa turnaj UEFA, považovaný za neoficiálne dorastenecké majstrovstvá Európy.
Oslnivé výkony Albrechtovi otvorili dvere aj do seniorskej reprezentácie. Prvý reprezentačný zárez si zaznačil na pažbu v prípravnom zápase vo viedenskom Prátri. Debut v najcennejšom drese ovenčil gólom. Bez jediného štartu v kvalifikácii sa ocitol medzi držiteľmi leteniek na majstrovstvá sveta v Mexiku ´1970, hoci do bojov aztéckeho mundialu napokon nezasiahol.
Knihu o histórii futbalu v Trenčíne pokrstili trávou z futbalového ihriska Čítajte V roku 1972 potvrdil kanonierske kvality vo finále majstrovstiev Európy hráčov do 23 rokov, keď sa proti Sovietskemu zväzu presadil v moskovských Lužnikách aj v ostravskej odvete.
Po reprezentačnom sne si splnil i ten majstrovský. S Baníkom Ostrava získal trikrát federálny titul a v štyroch prípadoch okúsil Pohár majstrov európskych krajín, predchodcu dnešnej Ligy majstrov. V európskych pohároch nastúpil v 25 stretnutiach, strelil 6 gólov. V najvyššej domácej súťaži dosiahol bilanciu 334 zápasov / 66 gólov (z toho 26 v drese Jednoty Trenčín).
Miroslav Čemez (80)
Aj odchovanec Tatrana Galanta pútal pozornosť už v juniorskom veku. Z mužstva, ktoré hralo v prvej polovici päťdesiatych rokov prím v rámci Športových hier mládeže, ho do Trenčína zlanárili funkcionári niekdajšieho Spartaka. Po vojenčine v Dukle Trenčín, resp. Brezno hájil farby TTS Trenčín, ktorý v lete 1960 ako kapitán doviedol medzi československú elitu.
Bývalý ľavý obranca s útočnými chúťkami sa vďaka svojej univerzálnosti, skromnosti, zodpovednosti a rozvahe začlenil medzi najväčšie legendy trenčianskeho futbalu. Prispel k viacerým pozoruhodným úspechom mužstva. Nastúpil v historicky prvom zápase Jednoty v pohárovej Európe na štadióne v Chorzówe s Poloniou Bytom. Účasť v Rappanovom pohári si oddiel vybojoval vďaka druhému miestu v najvyššej súťaži v sezóne 1962/63. Strieborná jedenástka so zlatým leskom stála na trojici defenzívnych pilierov Pokorný – Hojsík – Čemez.
Rodák z obce Gáň si na konto počas desiatich prvoligových sezón v drese Jednoty Trenčín pripísal 239 zápasov (1 gól), čo ho v „tunajších“ historických tabuľkách zaraďuje na druhé miesto za A. Pokorného. Je súčasťou trenčianskej futbalovej jedenástky storočia.
Symbol klubovej vernosti nechýbal ani v športovo-poznávacích výpravách klubu na Blízky východ, či do Strednej a Južnej Ameriky. Bol aktérom záverečného turnaja o Stredoeurópsky pohár v júni 1966, keď Trenčania v semifinále v Livorne senzačne vyradili Vasas Budapešť a vo finále podľahli AC Fiorentina.
Bohatá história predurčuje k ďalším úspechom
Sieň slávy trenčianskeho futbalu založili s cieľom zachovávať, interpretovať a oceňovať miestne futbalové dedičstvo a jeho predstaviteľov. Aktuálne má štrnásť členov. Súčasťou programu štvrtého inauguračného večera bola aj spomienka na tohoročných jubilantov a osobnosti, ktoré trenčiansku futbalovú rodinu nedávno opustili. „Je veľmi cenné, že odkaz prevzali ďalší nasledovníci aktivity presahujúcej hranice Trenčína. Raz tu budú sedieť Škrtel, Lobotka a po nich ďalší, pretože to je trenčiansky futbal, ktorý čerpá z bohatej histórie, z úcty k ľuďom, tvoriacim slávnu históriu, a ktorý má zabezpečený predpoklad k úspešnému pokračovaniu,“ povedal predseda siene slávy Pavol Hozlár.
