JAVORINA. Aj vy ste nádherné babie leto strávili na turistike na moravsko-slovenskom pomedzí v Bielych Karpatoch?
Počas čarovných prechádzok hrebeňom, keď niekedy ani netušíte, či kráčate po slovenskej alebo moravskej strane, ste možno narazili na niečo v prírode naozaj nečakané.
Ak ste sa túlali iba zopár kilometrov od Veľkej Javoriny, možno vás lesná cestička priviedla až k záhadným betónovým základom.
Možno ste si povedali, že tu v minulosti stála nejaká chata alebo turistická útulňa, ktoré zanikli a ostala po nich už iba betónová stopa.
Určite vás nenapadlo, že v blízkosti priestorov pri rozcestníku Javorina, po ktorých sa zo zeme vystrkujú iba schátrané základy, sa pred pár desiatkami rokov pohybovali nacistickí okupanti.
Letecká hláska z čias 2. svetovej vojny
Ak ste sa v Bielych Karpatoch dostali až na miesto, ktoré je spojené s nekonečnými číselnými súradnicami 48.9146344N, 17.6689286E, ocitli ste sa na mieste s precízne vybudovanými betónovými základmi v tvare obdĺžnika.
V ich blízkosti nechýbajú ďalšie mohutné betónové piliere. Hoci máte na dohľad jeden z najobľúbenejších turistických cieľov Veľký Lopeník (11 kilometrov) a iba osem kilometrov od vás sa týči najvyšší vrch Bielych Karpát Veľká Javorina, tí čo majú radi záhady a tajomstvá určite aspoň na chvíľu zabudnú na turistické chodníčky.
Bežný turista detailne neovládajúci históriu 2. svetovej vojny však zmysel betónových základov určite neodhalí.
FOTO: Pri soche Lenina zastavujú aj zahraničné autobusy Čítajte „Počas druhej svetovej vojny tu stála nemecká vojenská pozorovateľňa i s ubytovňou pre členov obsluhy. Pozorovacia veža bola pravdepodobne z drevenej konštrukcie. Bola ukotvená do betónových základov, ktoré doposiaľ ostali na svojich miestach,“ prezradil bádateľ vojnovej histórie Marek. Vedľa veže sa nachádzala ubytovňa so zázemím pre vojakov slúžiacich na hláske.
„Obsluhu leteckých hlások tvorilo až šesť vojakov,“ pokračoval.
Po nacistoch zostali v lesoch betónové základy
Zvyšky betónových základov na moravsko-slovenskom pomedzí v Bielych Karpatoch patrili nacistickej leteckej hláske Flugwache 12. Jej príslušníci monitorovali akékoľvek nočné zvuky vychádzajúce z motorov lietadiel letiacich nad týmto územím. Preto medzi aktivity československých partizánskych skupín patrila aj snaha zlikvidovať tieto nemecké letecké pozorovateľne.
„9. septembra bol uskutočnený neúspešný prepad pozorovateľne partizánmi zo skupiny Jana Žižku – Kurinenko. Po príchode frontu v apríli 1945 do hraničnej obce Strání, rozliehajúcej sa v blízkosti česko- slovenských hraníc, sa letecká hláska Flugwache 12 vzhľadom na svoju strategickú polohu stala jedným z prvých cieľov spojeneckého delostrelectva. Pozorovateľňa kompletne vyhorela 16. apríla 1945,“ pokračoval Marek.
Podľa jeho slov sa o leteckej hláske nedochovali žiadne fotografie a ani podrobné písomné zmienky. Preto sa dá iba hypoteticky predpokladať, aká bola veža vysoká a ako vyzerala ubytovňa pre posádku nemeckých vojakov, z ktorej zostali iba pôvodné betónové základy.
Marek dlhodobo, ale zatiaľ neúspešne, hľadá akékoľvek fotografické materiály z tejto pozorovateľne, aby sa mu podarilo komplexne zdokumentovať jej vojnovú podobu.
Na leteckých hláskach počuli v noci každý zvuk motora
Letecké hlásky slúžili na sledovanie akéhokoľvek preletu lietadiel v nočných hodinách.
„Vojaci zapisovali akýkoľvek presun lietadiel. V noci nevedeli, či ide o priateľské alebo nepriateľské lietadlo. Správy ráno nemeckí vojaci odovzdávali a ďalej sa vyhodnocovalo, či išlo o nemecké lietadlo alebo pre nich lietadlo nepriateľské. Určovali, či ide o prelet, či vyhadzovali z lietadiel zásoby alebo parašutistov,“ informoval znalec dejín 2. svetovej vojny Ľuboš Tupý.
Letecké hlásky boli budované na vyvýšených miestach, kde bol v noci absolútny pokoj a ticho a dal sa začuť každý zvuk leteckého motora. Flugmeldedienst (letecká hlásna služba) bola založená už v roku 1932 a v roku 1939 bola pripojená k Luftwaffe.
Ultramaratónci oživili útek Vrbu s Wetzlerom z koncentračného tábora Čítajte Letecké hlásky boli najprv jednoduché drevené stavby, ktoré slúžili aj ako ubytovňa pre slúžiacich vojakov. Nechýbala tu drevená strážna búdka pre pozorovateľov. Tie boli neskôr nahradené drevenými pozorovateľňami. V nich sa nachádzala úradovňa, denná miestnosť a izba, v ktorej vojaci spávali. Pozorovateľňa bývala na prvom poschodí.
Nemecké letecké hlásky na česko-slovenskej hranici
V každodenných správach pre Flugwachkommando nechýbali ani údaje o približnej výške lietadiel a presný čas preletu.
„Pozorovatelia sledovali, či sa lietadlo nad územím neotáča, či má priamy smer alebo sa vracia nazad. Dôležitým údajom bolo aj množstvo zaznamenaných lietadiel,“ ďalej uviedol Tupý. Spracované údaje potom získali veliteľstvá stíhacích jednotiek, protilietadlového delostrelectva, protileteckej ochrany i železničnej dopravy.
„Na leteckých hláskach neboli žiadne radary ani iné zložité technické zariadenia. Pozorovatelia z hlások boli vybavení telefónom pre rýchle poskytovanie najnovších správ,“ skonštatoval Tupý.
Personál Flugwache väčšinou tvorili šiesti muži s dvoma pomocníkmi. Česko-slovenská hranica bola leteckými hláskami počas druhej svetovej vojny doslova obsypaná. V blízkosti hraníc ich bolo vyše desať.
Okrem hlásky medzi Veľkou Javorinou a Veľkým Lopeníkom sa v Bielych Karpatoch nachádzala na moravskej strane ďalšia letecká pozorovateľňa v pre nás dobre známom Starom Hrozenkove i v Štítnej.
Ďalšie nemecké hlásky boli situované severnejšie. Ich pozostatky sa dajú náhodne objaviť v Javorníkoch i v Moravsko-sliezskych Beskydách.
