TRENČÍN. Výstavné priestory Galérie M. A. Bazovského pripomínajú od 12. októbra viac módnu prehliadku ako klasickú galériu.
Študenti Katedry textilnej tvorby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave tu až do 5. novembra prezentujú tvorbu troch ateliérov – textilného dizajnu, odevného dizajnu a textilnej tvorby v priestore.
Počas takmer štvortýždňovej expozície Budúcnosť textilu – Future of Textile uvidia jej návštevníci najnovšie a najmodernejšie trendy a technológie vo svete odevov a textilnej tvorby.
Budúcnosť textilu v rukách nadaných študentov
Zaujímavé modely odevov, nezvyčajné módne doplnky, ale aj podobizeň ženy vytvorená digitálnym žakarovým tkaním od Beáty Gerbócovej, ručne šité figúry pripomínajúce asociálky zohrievajúce sa v spacáku od Vlasty Žákovej a Zuzany Martinuszovej, ale aj textilné obaly na tablety od Michaely Guthovej či obrovský portrét z textilu podobajúci sa na Boba Marleyho v podaní Evy Šrubařovej a Kristíny Tománkovej.
Domček pri galérii oživila murálna maľba Čítajte Nielen na tieto diela sa môžu tešiť návštevníci výstavy Budúcnosť textilu.
„Otvárame možnosti, aby naši študenti získali znalosti a dostupné zručnosti v oblasti spracovania textilu vo všetkých formách a možnostiach. Ako jedna z mála vysokých umeleckých škôl v stredoeurópskom regióne pracujeme s najnovšími digitálnymi technológiami.
Používame digitálnu tlač, pletáž, modeláciu strihov, tafting s ich využitím v textilnej tvorbe,“ povedala vedúca Ateliéru odevného dizajnu Júlia Sabová.
Študenti na výstave prezentujú profil ateliérov a prierez tvorby bakalárskeho, magisterského a doktorandského stupňa štúdia.
„Koncepcia odevu u nás nie je chápaná iba ako priemyselný produkt podliehajúci trendom, ale ako médium s vlastnou výpovednou hodnotou. Preto sa naši študenti učia nachádzať hlbší filozofický rozmer v odevnej tvorbe,“ zdôraznila Sabová.
Škola v Trenčíne odštartovala Erikinu odevnú dráhu
Nejedna návštevníčka výstavy zajasá pri pohľade na pútavé módne kolekcie Eriky Daxnerovej z Čierneho Balogu.
Erike môžu mnohé ženy závidieť. Veci, v ktorých chodí oblečená, si šije takmer vždy sama. Každý odev, ktorý má na sebe, je zároveň neopakovateľným originálom. Aj modely pre iné ženy šije výhradne v jedinom kuse.
V galérii preniknete do paralelného sveta ilúzií Čítajte „Kreslila som rada už na základnej škole. Napokon som sa z ďalekého domova dostala najskôr na umeleckú školu do Trenčína, kde som sa venovala odevnému dizajnu. Spravila som talentovky. Po štyroch rokoch som išla ďalej na vysokú školu do Bratislavy, prijali ma na katedru odevného dizajnu. V Trenčíne som dostala výborné základy, najmä prax v strihoch a v šití,“ prezradila módna návrhárka Erika Daxnerová.
Mladá návrhárka inklinuje najmä k tradičným technikám a materiálom. Venovala sa tkaným veciam, jej bakalárska práca z ôsmich outfitov bola inšpirovaná odevmi v rodnom Čiernom Balogu.
„Čierny Balog bol vždy známy množstvom dreva, dreveným uhlím a jeho spracovaním. Z celkovej atmosféry obce vyplynula krémová a tmavohnedá farebnosť mojich kolekcií i materiály. Použila som ľanový materiál, bavlnu a ručne pletené kusy,“ usmiala sa.
Šperkami z tabletiek upriamuje pozornosť na problémy Afriky
Niekto používa pestrofarebne pilulky na liečbu svojho naštrbeného zdravia, Terézia Krnáčová ich dokáže premeniť na pútavé módne doplnky v podobe šperkov.
Hala oživí mesto inštaláciami, divadlom, výstavami i hudbou Čítajte „Tento šperk by mal byť inšpiráciou pomáhať chorým ľuďom v Afrike. Mal by upozorniť na ťažkú situáciu vážne chorých ľudí v Afrike a vyvolať pocit nutnosti humanitárnej pomoci,“ vysvetlila jeho autorka.
Pestrofarebné tabletky vsadila do výšivky charakteristických farieb blízkych africkým podmienkam. „Ja som experimentátorka, ktorá rada hľadá nové materiály. Tak mi napadli aj tie lieky,“ usmiala sa.
Svojej novátorskej mentalite ostala verná aj v ďalšej tvorbe.
Vytvorila náhrdelník zo suchého chleba kombinovaného s oceľovým drôtom. V projekte Každodenný chlieb vyšívala zasa do vnútra šiestich krajcov chleba ohraničených kôrkami od najjednoduchších motívov až po detailné tkaniny. Africké motívy a kontrasty najzaostalejšieho svetadielu vynikli aj v šperku z jej fantázie, v ktorom svietia „akoby“ diamanty.
„Použila som striebornú výšivku s kovovými vláknami. Paradoxne, Afrika je krajina, kde sa ťaží najviac diamantov. A pritom je tam obrovská chudoba a ľudia žijú v zložitých pomeroch trápení sociálnymi problémami,“ dodala Krnáčová.
Moderné technológie a uplatnenie v celej Európe
Ateliér textilnej tvorby v priestore pod vedením Blanky Cepkovej okrem posúvania sa v moderných trendoch zostáva verný aj tradičným slovenským technikám.
FOTO: Čajové vrecúška premenil na rozprávajúce duše Čítajte „Zameriavame sa na voľné výtvarné umenie stvárnené v textilnom materiáli. Často využívame pri tvorbe aj paličkovanie, háčkovanie, tkanie i výšivky. Tie potom aplikujeme do atraktívneho súčasného diela. Využívame aj jedinečné najmodernejšie technológie. Napríklad digitálny žakarový stav,“ informovala Cepková.
Absolventi Ateliéru textilného dizajnu sú okrem Slovenska žiadaní aj v českých, francúzskych i nemeckých textilných spoločnostiach.
„Niektorí zo študentov si zakladajú vlastné dizajnérske štúdia. Chceme vždy vychovať komplexne vzdelaného a kreatívneho textilného dizajnéra, ktorý sa úspešne včlení do súčasného textilného dizajnérskeho sveta,“ potvrdila vedúca ateliéru.
Hoci odevy a móda boli vždy doménou žien, záujem o štúdium majú aj mladí muži.
„Muži pre ženy pripravujú oveľa romantickejšie odevy ako ženy. Tie tvoria skôr veľmi praktické a sofistikované odevy. Muž hľadá v žene krásno a ženskosť. Dizajnérky túžia po praktickosti,“ dodala Júlia Sabová.
