LUBINA. Futbalovú loptu naháňa už 42 rokov. Okrem tímov z myjavsko-novomest-skej oblasti obliekal počas vojenčiny dresy Martina a Kežmarku. Vždy patril k hrdým reprezentantom obce, ktorej farby práve hájil. Najradšej sa však vracal na rodné kopanice, kde sa pred piatimi rokmi vrátil natrvalo z Moravského Lieskového.
Počas kariéry zažil desať postupov. Ten najemotívnejší v drese Moravského Lieskového, keď Iskra nestratila počas ročníka ani bod. „Vyhrali sme náročnú súťaž, kde dominovali tímy od Trenčína. Veľké množstvo fanúšikov s nami chodilo aj na ihriská súperov. Diváci sa bavili futbalom. Zostali mi veľmi emotívne spomienky,“ začal rozprávanie 48-ročný harcovník.
Futbal ako náboženstvo
Počas dlhoročnej kariéry sa mu vážne zranenia vyhýbali. Iba počas vojenčiny sa mu vyskytla krvná zrazenina v menisku. Od tej doby hrá s ochranou kolena. „Mal som kus šťastia. Nikdy sa mi nič vážnejšie nestalo. Do každého súboja idem naplno aj dnes. Hrám toľko, čo vládzem, ale žiaden súboj nevypustím. Futbal je pre ma ako druhé náboženstvo,“ pokračoval futbalista, ktorého hlavu zdobia sivé vlasy.
Jedenástky pod Javorinou vyhral Michal Raab Čítajte
Ostatné obdobie mu veľa futbalovej radosti neprinieslo. Slabá tréningová morálka a následne aj neúčasť hráčov na tréningoch mu uberalo na entuziazme. Preto sa rozhodol pre zmenu. „So spoluhráčmi to nefungovalo. Robil som aj hrajúceho trénera. Bol som smutný z toho, že dnešná generácia futbalistov z kopaníc má o futbal slabý záujem,“ vysvetľoval.
Kosci sa zhodli: Kosenie je lepšie ako fitness Čítajte Väčší pokoj na ihrisku
Napokon podľahol vábeniu Bradlana Košariská z VIII. ligy Myjava. „Kedysi sme hrávali spoločnú súťaž. Volali sme ich národovci. Stará generácia ma volala už dávno. Teraz ma presvedčil pán Hazucha. Potreboval som zmenu. Na kopaniciach chodilo na tréningy hráčov dosť, ale čo to bolo platné, keď na zápas sme sa zišli ledva jedenásti,“ prízvukoval Dušan Gulán starší. Úroveň najnižšej súťaže v okrese Myjava je síce nižšia, ale medzi mužstvami panuje priateľskejšia atmosféra.
„Necítim takú výraznú rivalitu. Na ihriskách je väčší pokoj. Rád by som futbalu v Košariskách pomohol dostať sa na vyššie priečky, kam patrí,“ vyznal sa. Hoci v klube neverili, že by ešte mohol zmeniť pôsobisko, stal sa opak. Prekvapený zostal aj čestný prezident telovýchovnej jednoty Milan Dunajčík. „Všetci si mysleli, že iba hovorím do vetra. Napokon som sa snažil situáciu vysvetliť kopaničiarskym fanúšikom. A pochopili ma,“ dodal.
Kariéru chce zakončiť doma
Dres Lubiny kopanice si ešte obliecť hodlá. Na záver kariéry by si rád zahral s bratom Romanom, ktorý sa na ihriská vrátil po mozgovej príhode, a synom Dušanom. „Na kopaniciach som s futbalom začínal a snáď aj skončím. Ešte by som chcel loptu ponaháňať aspoň dva či tri roky. Uvidíme, ako mi dovolí zdravie. Päťdesiatku túžim osláviť na ihrisku. V tomto smere mi je vzorom kamarát Ján Záhora,“ zakončil rozhovor Dušan Gulán starší.
