TRENČÍN. Sériou prednášok pre študentov odštartovala minulý týždeň spoločná výstava amatérskeho výtvarníka Martina Šika (23) z Trenčína a klientov resocializačného zariadenia z Nitrianskeho Pravna.
Výstava výtvarných diel s názvom Prečo (ne)brať drogy prináša pohľad do duší ľudí vyliečených zo závislosti od drog a alkoholu. Výstava je voľne prístupná do 3. novembra v priestoroch Trenčianskej župy.
Výstava môže byť výstrahou pred zlými rozhodnutiami
Svoj životný príbeh vyrozprával autor výstavy Martin Šik desiatkam školopovinných detí. Ako žiak základnej školy začal s pitím piva, alkoholu naplno prepadol na strednej škole.
Študent pestoval marihuanu, hrozí mu 20 ročné väzenie Čítajte „V alkohole som sa našiel, nedalo sa s tým seknúť, aj keď som si povedal, že od zajtra nepijem, vždy sa objavila nejaká akcia. Na strednej to už bol brutálny nárast, v poslednom ročníku som ani nevedel, či vôbec spravím školu,“ povedal amatérsky výtvarník, ktorý sa priznal, že ako dospelý si sadol za volant auta aj opitý.
Do resocializačného zariadenia mladík nastúpil ako 21-ročný, ako mnohí iní pacienti sa nevyhol recidívam.
„Boli recidívy, aj keď som chodil domov na priepustku. Časom som si uvedomil, že čo som sprostý, že si to všetko zahodím,“ zaspomínal si.
Výstavu s dielami plnými bolesti, depresie, ale aj farbami a nádejou pripravil kvôli ľuďom, ktorí sa môžu poučiť na chybách druhých a ísť inou cestou ako dnes vyliečení pacienti. Dnes Martin Šik pracuje a spolu s priateľkou má aj vlastné bývanie.
I jeho prednášku si vypočuli študenti Denis a Vladislava.„Dala mi radu do života, že drogy nie sú dobré a že by sme ich nemali užívať, lebo môžeme prepadnúť až na úplne dno, stratiť rodinu, priateľov a dôveru. Mali by sme sa riadiť sami sebou a nenechať sa stiahnuť partiou,“ povedala Vladislava.
Denisa prednáška zaujala, svoj život za život závislých ľudí by vymeniť nechcel „Zaujalo ma to dosť, nikdy v živote by som to ale nevyskúšal,“ podotkol 15-ročný študent.
Závislí sú aj tínedžeri
Psychologička resocializačného zariadenia Renáta Botková priznala, že vek ľudí závislých od drog klesá. „Často sú to aj deti vo veku 12, 13 rokov, keď prichádza klient od 18 rokov, tak má väčšinou problémy s drogami a tvrdými drogami,“ prekvapila psychologička.
Liečení ľudia majú podľa nej najväčší problém v čase osobného voľna, keď nevedia, čo so sebou.
Herec Martin Žák ponúka svoj životný príbeh na javisku Čítajte „Musia si nájsť koníček, zamestnať si hlavu a robiť niečo, čo človeka baví a dobije mu baterky,“ vysvetlila Botková. Ako dodala, kreslenie je jedným zo spôsobov, keď o svojich pocitoch nevedia hovoriť. „Toto je fajn priestor, keď môžu veci vyplávať na povrch. Otvorí sa nejaká téma, spadne kameň zo srdca a začíname komunikovať,“ ozrejmila psychologička.
Uvedomenie si pacienta, že pomoc a zmenu vo svojom živote naozaj potrebuje, nebýva jednoduché.
„Z našich skúseností je zrejmé, že klienti prichádzajú veľakrát, až keď absolvujú liečbu dva, tri či päťkrát. Až vtedy si uvedomia, že život je pre nich ťažký a že potrebujú pomoc resocializačného zariadenia, ktoré ich znova naučí, ako bežne žiť. Oni sa potrebujú vrátiť späť, pretože droga riadila ich život a nič iné nebolo dôležité,“ poznamenala terapeutka zariadenia Zdenka Vasilová.
