TRENČÍN. Na fasáde malého domčeka na nádvorí Galérie M.A. Bazovského v Trenčíne pribudla murálna maľba.
Namaľovali ju dvaja absolventi Akadémie výtvarných umení vo Florencii - Florenčan Lorenzo Tonda a Trenčianka Kristína Migašová.
Autori vo svojej tvorbe spájajú tradíciu klasickej talianskej maľby so súčasným umením.
Murálna maľba v ich ponímaní nadobúda veľmi dôležitú úlohu ako aktívny činiteľ pri premene mesta, jeho verejných budov a priestranstiev, ale i ako nástroj na pozdvihnutie povedomia obyvateľov mesta, s jeho históriou a jeho napredovaním.
S Trenčiankou Kristínou Migašovou sme sa porozprávali o významoch tejto maľby a zmysle umenia vo verejných priestoroch.
Prečo ste sa rozhodli maľovať práve na fasádu malého domčeka pri Galérii?
- Som rodáčka z Trenčína, počas štúdia na Akadémii výtvarných umení vo Florencii sme sa už v druhom ročníku začali špecializovať na fresku, murálnu maľbu a umenie vo verejných priestoroch. Naskytla sa nám tak príležitosť urobiť projekt revitalizácie verejného priestoru.
Tento domček sa mi vždy pozdával nielen po architektonickej stránke ale aj po historickej. Chcela som zvýšiť jeho hodnotu. No a čím iným sa dá zvýšiť hodnota, než umením?“
Je to vaše prvé dielo?
- Nie, je to štvrtý projekt, na ktorom spolu s Lorenzom pracujeme, na Slovensku je však náš prvý. Okrem Talianska sme robili podobné práce v Bulharsku a Rakúsku. Tie však majú iný charakter, ale vždy išlo o fresku alebo murálnu maľbu.
Hala oživí mesto inštaláciami, divadlom, výstavami i hudbou Čítajte V čom spočíva murálna maľba?
- Maľuje sa priamo na suchú stenu, usušenú omietku, silikátovými farbami založenými na kremičitane draselnom.
Sú to neskutočne odolné farby, dá sa povedať, že skôr padne domček ako maľba.
Aký je motív vášho spoločného diela, čo ste namaľovali?
- Nachádzame sa pri Galérii M.A. Bazovského, nemohli sme preto nezakomponovať do diela Bazovského a celý príbeh umenia, teda najmä vzťah umelcov s ľuďmi a spoločnosťou. Celá maľba je akýmsi prepletaním histórie a súčasnosti.
Na našej maľbe sa nachádza Bazovský počas oddychu pod stromom, neďaleko lesíka a vidieckej časti.
Zľava sa k Bazovskému približujú traja muži, ktorí sa mu snažia zobrať obraz na ktorom pracoval.
Predstavujú moc, ktorá nadobúda iné formy, v našom prípade je to moc počas totalitných režimov, normalizácie. Počas tohto obdobia tvoril aj Bazovský, aj on bol obmedzovaný vo svojej tvorbe, v úvodzovkách nemohol len vystavovať. Snažíme sa na to poukazovať, pokladáme to za veľmi dôležité.
Na maľbe sa nachádzajú ešte ďalšie postavy.
- Áno, vyvážením tej negatívnej moci sú traja fauni, satyrovia. Vybrali sme si rozprávku o troch múdrych kozliatkach, ktoré sme pretransformovali na troch satyrov, ktorí sa snažia ochraňovať umelca. Predstavujú katarziu fantázie.
Tú sme sa snažili zobraziť ako dievčatko v pravom dolnom rohu. Umenie sa často stáva obeťou moci a jej záujmov. Práve fantázia je jediná forma obrany.
Dá sa to prepojiť aj s dnešnou situáciou umelcov?
- Umelec u nás stále bojuje s určitou formou moci, na čo sa snažíme poukázať. V tomto prípade predstavujú moc totalitné režimy, ale tá moc sa nevytratila ani dnes. Síce už nehovoríme priamo o totalite, dnes je tu ekonomická moc, developeri. Tí často prídu, zbúrajú sochu, o nič sa nezaujímajú.
Aj to fyzické branie obrazu mocou Bazovskému v našej interpretácii môže byť vnímané ako branie obrazotvornosti. To je tá najsilnejšia zbraň, akú maľba má.
Bazovského fyzický spánok sa dá interpretovať aj ako duchovný spánok umelcov. Pasivita dáva moci voľné ruky na to, aby sa rozpínala. Na históriu nesmieme zabúdať, snažíme sa ju aktualizovať.
Bazovský mal po vojne finančné problémy. Dnes sa jeho diela predávajú za desaťtisíce Čítajte Prečo je podľa vás umenie vo verejnom priestore dôležité?
- Maľba vo verejných priestoroch má veľký význam. Ľudia sem môžu prísť a okolo umeleckého diela sa môže vytvoriť určitá posvätná umelecká aura. Tá sa vytvára okolo umeleckých diel vo verejných priestoroch automaticky. Je dôležité, aby si ľudia začali pripomínať historické osoby a udalosti. Na Bazovského veľa ľudí zabudlo, rovnako ako na obdobie normalizácie, kedy to bolo naozaj ťažké pre spoločnosť aj umenie.
Pokladáme za dôležité zhmotňovať určité udalosti práve umením. Ak nezhmotníme niečo, čo sa stalo, zostane to len akousi prázdnou abstrakciou a postupne sa to stráca do ničoty. Maľba nie je dekorácia. Mala by mať etickú hodnotu, vzdelávať, povznášať, a pripomínať kto sme, odkiaľ ideme. Má veľkú moc.
