Zažil som aj časy dávno minulé, keď si tréneri pri žiakoch pískali zápasy sami. Vždy pískal tréner hostí a pamätám si, že to nebolo vôbec jednoduché. Mohol som sa snažiť ako chcel, skoro vždy som bol u fanúšikov za hlupáka.
Naschvál píšem u fanúšikov, pretože u trénerov, ktorí si to isté prežili týždeň-dva dozadu, som nachádzal pochopenie. Dokázali nejakú tú chybu odpustiť. Nie je vôbec jednoduché rozhodovať tak, aby boli všetci spokojní. Zvlášť u mužov, kde sú niektorí priaznivci pod vplyvom alkoholu a hráči v tranze a zápale boja.
Áno, rozhodca môže a spraví chybu. Povedzme si úprimne, kto ju neurobí?
Je správne obviňovať ho, že za jeho rozhodnutím bol zlý úmysel? Naučil som sa nechať rozhodcov robiť svoju prácu. Upozorňujem na to aj svojich hráčov. Zvládnuť zápas bez chýb je náročné. Nehovoriac o situácii, keď je na zápase sám. Hneď mu začnú ľudia spoza zábradlia nadávať, hráči sa sťažujú, tréneri dohovárajú. Ako sa má sústrediť na svoju prácu?
Príde mi logické, že chýb je potom viac. Častokrát na obe strany. Nervozity pribúda, viac sa debatuje ako hrá. Jediné, čo tým trpí, je futbal. Hra, ktorú máme radi a chceme ju robiť pre radosť. Ten, kto ma pozná, vie, ako som sám na rozhodcov vykrikoval a stále sa sťažoval.
Nič sa mi nepáčilo a stále som mal pocit, že chyby robia úmyselne.
Minulú sezónu som trénoval spoločný dorast Melčíc-Lieskového a Ivanoviec v piatej lige. Najmä na ihriskách súperov som mal neustále pocit, že všetko pískajú naopak. Stále chceli mojich hráčov vychovávať, pretože si servítku pred ústa nedávali a všetko komentovali.
Samozrejme, boli sme najtrestanejším tímom v súťaži. A ja som bol párkrát z lavičky vykázaný a dostal som pokuty. Nehovoriac o tom, že namiesto toho, aby som sa sústredil na futbal, venoval som sa výkonu rozhodcov.
Na dobrú hru a výsledky som mohol zabudnúť. Nie však vinou rozhodcov, ale našou a hlavne mojou. Páni rozhodcovia Maroš Majcher, Patrik Burian a Michal Ševčík vedia svoje. Poučil som sa a pochopil.
Tréner má obrovskú moc. Dnes už nevykrikujem, nenadávam a moji hráči s tým tiež prestali. Tréner má ísť futbalistom príkladom. A naozaj to funguje. Mužov s píšťalkou rešpektujem a vediem k tomu i hráčov.
Zrazu mám pocit, že tí páni v čiernom robia omnoho menej chýb a už vôbec nie úmyselne.
A keď aj nejaká príde, poviem si: Veď aj on je iba človek.
Maroš Sulo, tréner Považanu Ivanovce
