TRENČÍN. Výstava Trenčín Mesto Módy, ktorá sa pod hrad Matúša Čáka vrátila po takmer desiatich rokoch, priniesla priestor i mladým tvorcom. S cieľom podporiť talentovaných dizajnérov mladších ročníkov v oblasti módneho návrhárstva vyhlásili organizátori súťaž Top dizajnér roka.
Do Trenčína sa po desaťročí vrátil veľtrh Trenčín Mesto Módy Čítajte V súťaži, ktorej úlohou je spojiť módu s každodenným životom a oživiť domácu tvorbu, získala prvé miesto 24-ročná Lucia Sládečková z Trenčína. Čerstvá absolventka Univerzity Tomáša Baťu v Zlíne sa prezentovala kolekciou, ktorá bola súčasne jej diplomovou prácou.
Víťaznú dámsku kolekciu „Pizza or Caviar?“ ukáže svetu i na budúcoročnom Filmovom festivale v Benátkach.
Čo pre mladú módnu návrhárku znamená získať prvé miesto v kategóriiTop dizajnér roka?
– Pre mňa ako rodenú Trenčianku je pocta už len to, že som mohla svoju tvorbu prezentovať na znovuzrodenej legende, akou pre nás Trenčanov, veľtrh Trenčín Mesto Módy rozhodne je.
Ocenenie Top Designer roka je pre mňa obrovskou odmenou a zadosťučinením, tiež určitým hnacím motorom robiť to, čo ma baví ďalej a lepšie.
Aké modely ste ukázali návštevníkom výstavy?
- Prezentovala som kolekciu, ktorá bola mojou diplomovou prácou. Dámska kolekcia, ktorú som nazvala „Pizza or Caviar?“ je inšpirovaná znakmi hierarchie. Otázka, či je aj dnes odev ukazovateľ sociálnych a hierarchických rozdielov, ma zaujíma už dlhšiu dobu, preto som sa rozhodla spracovať ju i výtvarne. Kolekcia reaguje na paradoxy a vzájomne prepájanie prvkov rôznych sociálnych vrstiev.
Moja tvorba je z veľkej časti inšpirovaná tradíciou, históriou, pričom však reaguje i na aktuálne spoločensko-sociálne témy. Vo svojej tvorbe kladiem dôraz na výtvarné spracovanie, ktoré je akýmsi protipólom môjho videnia súčasného sveta. Jednotlivé modely často dopĺňam vlastnoručne vytvorenými doplnkami – čelenkami, šperkami či korzetmi z netradičných materiálov.
V šatníkovej skrini vstúpite do netradičnej spovednice Čítajte Stroje za vás doplnky nevyrobia. Čo vás fascinuje venovať ich výrobe čas, ktorého módny návrhár nemá nadbytok?
– Ručná práca je moja srdcovka, niečo ako osobná výpoveď. Takmer vždy mám potrebu zanechať na odeve svoju vlastnú stopu – zásah, väčšinou formou ručnej práce.
Myslím si, že práve rozsiahlou ručnou prácou som sa odlíšila od svojich kolegov dizajnérov a možno práve to zaujalo i porotcov.
Komu sú modely vašej kolekcie určené?
- Zameriavam sa na dámske odievanie. Aktuálna kolekcia hýri farbami, vzormi. Nájdu sa v nej však však aj„kľudnejšie“ kúsky na bežné nosenie.
Na módnych prehliadkach je vidieť finálny produkt, v mnohých prípadoch niekoľkomesačnej práce. Čo všetko musí podstúpiť návrhár od zrodu myšlienky po jej realizáciu?
– Tvorba kolekcie sa začína myšlienkou, nápadom, ktorý sa rozvíja tvorbou mood a story boardov, ďalej pokračuje kreslením skíc, konzultáciami, tvorbou strihov, zháňaním tých správnych materiálov a nakoniec samotným šitím.
Skrátka, je to dlhý a pomerne zložitý proces, keďže každý model realizujem, a teda aj šijem sama.
Vysokú školu ste vyštudovali v Zlíne, odlišuje sa tvorba slovenských návrhárov od českých?
– Mojimi spolužiakmi boli rovnako Slováci i Česi. Nemyslím si, že sa dá objektívne povedať, že by sme sa na základe národnosti viditeľne odlišovali v kreativite a zmýšľaní.
Majú módni návrhári na Slovensku priestor na prezentáciu svojich modelov, i keď nemajú známe meno?
– Je pravda, že takýchto príležitostí je viac počas štúdia a je jednoduchšie, ak za vami stojí nejaká inštitúcia, ako napr. škola. Mám za sebou viacero súťažných výstav, módnych prehliadok či iných prezentácií, do ktorých som sa zapojila samostatne alebo v rámci školy.
Určite je veľké plus dávať takýmto spôsobom verejnosti o sebe vedieť čo najskôr, najmä ak sa chce človek v tejto brandži uchytiť aj v budúcnosti.
Spomínate si na svoje prvé ušité šaty?
- Mám pocit, že odevu sa venujem odmalička. To čo dokáže ihla a niť, ma vždy fascinovalo, mama dokonca tvrdí, že ihlu a pastelku som chcela držať v ruke skôr ako lyžicu.
Na svoje prvé výtvory si pamätám veľmi dobre, mám ich stále odložené. Mojimi prvými modelkami boli bábiky Barbie, ktoré som obšívala od rána do večera zo zvyškov látok. Zošívala som ich ručne a neskôr ma dedko, bývalý „odevák,“ naučil, ako šiť na ozajstnom šijacom stroji.
Čo pre vás znamená móda? Ako ju vnímate?
- V móde hľadám odkaz, či už remeselnej tradície, vlastných kultúrnych hodnôt a identity. Vnímam ju v dvoch protipólov – ako tradíciu a súčasnosť.
