STARÁ TURÁ/FLORIDA-CLEARWATER. Otočenie kľúčikom v zámku vo dverách, zaštrnganie zväzku kľúčov a možno posledný pohľad na dom, v ktorom Eleonora Brasic a jej manžel Maťo strávili už sedem krásnych rokov.
Pohľad na milované obydlie, do ktorého sa už možno nikdy nevrátia.
Obyvatelia jedného z množstva domov na Floride, na ktorý sa pred pár dňami rútil ničivý hurikán Irma zanechávajúci za sebou mŕtvych ľudí a materiálnu spúšť.
Eleonora Brasic, ktorá na svoje nádherné chvíle u babičky na Starej Turej v uličke a Na Dráhach už iba spomína, žije od roku 2010 vo floridskom meste Clearwater v blízkosti Tampy.
Práve tieto miesta mali byť podľa predpovedí meteorológov ďalším cieľom útoku ničivej Irmy. Pri pohľade na svoj dom Eleonora Brasic neverila, že po neodvratne sa blížiacej Irme ho niekedy ešte uvidí.
Po doznení veľmi náročných a skľučujúcich dní nám poskytla exkluzívny rozhovor.
Kedy ste sa presťahovali na slnkom zaliatu Floridu?
- Do floridského mesta Clearwater sme sa z Chicaga prisťahovali v roku 2010. Túto destináciu sme už poznali predtým z našich každoročných dovoleniek. Páčilo sa nám tu, tak sme si toto miesto zvolili ako naše miesto na dôchodok.
Vedeli ste, že odchádzate žiť na miesto, kde vám život môžu znepríjemniť prírodné katastrofy?
- Na Floride je september nazvaný „sezóna dažďov a hurikánov“. Ale nie vždy sa ukáže hurikán, ktorý väčšou silou zasiahne aj Floridu. Posledný hurikán sme tu zaznamenali v roku 2012. Ale napokon z neho bola len taká väčšia búrka. V tomto roku sa začali tvoriť hurikány, ktoré sa viac strácali na západ a tým vlastne začali ohrozovať Karibské ostrovy a Floridu.
Eleonora Brasic: Susedke búchal na dvere rodinného domu aligátor Čítajte Kedy ste po prvýkrát začuli, že na Floridu nechcene „zavíta“ zničujúci hurikán Irma?
- Prvý oznam sme dostali 5. septembra prostredníctvom televízie, že sa blíži hurikán Irma o sile päť. To je rýchlosť vetra okolo 180 míľ za hodinu a viac, čo je okolo 300 kilometrov za hodinu. Pri tejto rýchlosti vetra nemá silu odolávať ani tehlový dom, nie také ľahké drevené stavby, ktoré sú v týchto oblastiach.
Evakuácia vo vašej oblasti preto na seba nenechala dlho čakať.
- Na evakuáciu sme boli vopred upozornení. Prvým krokom bolo zadovážiť si vodu a jedlo na približne tri až päť dní. Počítať sme museli s tým, že nepôjde elektrika a ani voda. Nutné bolo mať balenú vodu a jedlo v konzervách, lieky, oblečenie, všetky potrebné doklady, vodičský preukaz, poistky a dostatočnú finančnú hotovosť. Prvé boli evakuované areály mobilných domov, všetkých domov a hotelov pri mori a nemocnice nachádzajúce sa v ohrozenom pásme.
Kroky určite podnikli aj ľudia, ktorí odmietli opustiť svoje domovy.
- Natankovali plné nádrže áut, zaistili si benzín do generátorov na výrobu elektriky. A, samozrejme, zabezpečili si aj podobné veci ako evakuovaní obyvatelia.
Bola evakuácia nariadená obyvateľstvu povinne?
- Je to len na vašom rozhodnutí, čo urobíte. Výzvy o evakuácii sme dostali aj písomne. Dostali sme oznamy, kde sú pre nás pripravené bezpečné budovy. Zvyčajne sú to školské telocvične a špeciálne postavené protihurikánové kryty, ktoré sa inak využívajú ako športoviská. Môžete ísť k priateľom, ktorí majú dobre stavaný dom z betónových kvádrov a tehál.
Chlapec zahynul po výstrele nacistického vojaka Čítajte V akom pásme ohrozenia sa nachádza váš dom?
- My žijeme v krásnom parku mobilných domov približne desať minút od pláže. Ale sme relatívne na kopci i keď povedať kopec je tu trošku nadnesené. Ale náš dom sa nachádza asi päťdesiat metrov nad morskou hladinou. Ale aj tak sme museli náš krásny domček opustiť.
Kde ste hľadali útočisko pred hurikánom?
- Požiadali sme švagrinú, ktorá vlastní letný byt v neďaleko vzdialenom Palm Harbor o dočasný azyl.
Odchod z domu musel byť pre vás obzvlášť trýznivý pri predstave, že ho hurikán svojou silou doslova odfúkne.
- Zbalili sme si doslova, čo sme mohli. Vyšli sme von a ten pocit, keď zamykáte dvere a držíte potom kľúč v ruke a neviete, čo bude – nie, to už nechcem naozaj nikdy zažiť. Rozmýšľate v tej chvíli nad tým, či ešte niekedy tým kľúčom budete mať čo otvoriť. Keď sa v televízii začali objavovať správy o tom, že hurikán bude prechádzať našou stranou Floridy a najviac postihne Tampu a tým aj Clearwater, tak sme si nedávali veľké nádeje.
Odišli ste k švagrinej do jej letného bytu, pocity a čakanie boli určite nekonečné.
- V pondelok večer okolo desiatej vypadla elektrika a od tohto momentu sme boli v absolútnej tme, v hustom lejaku a v burácajúcom vetre.
Nič iné sme nemohli robiť, iba vliezť do postele, pritisnúť sa s mojim Maťom k sebe a modliť sa. Od hrôzy a vyčerpania sme zaspali. Zobudili sme sa až o pol siedmej do tmy. Vonku bol už iba dážď a trochu silnejší vietor. Tma však bola stále veľká. Pomaly sme sa začali spamätávať z toho, že sme prežili bez úhony. Vyšli sme von a keď sa začalo brieždiť, tak sme zistili, že naokolo nie sú veľké škody. Popadané stromy – tie akoby zázrakom popadali mimo domy a autá.
Nasledoval návrat domov a očakávanie, ako obstál váš dom v Clearwater.
- Asi o deviatej ráno sa išiel manžel pozrieť domov. Keď sa vrátil o hodinu aj s horúcou kávou v termoske, tak som vedela, že je všetko v poriadku. Mohli sme sa vrátiť domov. V našom dome stále ešte nešla elektrika. V polovici domov v našom parku však už fungovala, a tak sme u susedov mohli sledovať televízne správy, zohriať si jedlo a uvariť si kávu. Okolo ôsmej večer rozsvietili svetlá aj v našom dome.
Čo ste robili ako prvé?
- V kľude sme si sadli, zapli televíziu a sledovali tú skazu, ktorú hurikán za sebou zanechal. Bol to zlý pohľad.
Patrili ste k tým šťastnejším, ktorých zasiahol už iba miernejší prejav prírodnej katastrofy. Hurikán sa napokon zmenil na tropickú búrku.
- Našťastie, my aj všetci naši známi, vyviazli v zdraví a bez veľkých škôd. Nejaké vytrhané a polámané stromy. To je nič, oproti záplavám z rozvodnených riek a zdvihnutej hladine mora. I dnes, týždeň po hurikáne, sú ešte miesta, ktoré sú stále zaplavené a ešte v nich nejde elektrika.
Ani vašu oblasť však neobišli straty na životoch.
- Áno. Straty na ľudských životoch tu boli minimálne, ale veľmi to bolí. Ľudia zahynuli najmä preto, že neopustili svoje domy a záchrana k nim sa dostala už neskoro.
Zomkla katastrofa a blížiaca sa Irma spoluobčanov viac ako počas bežných dní?
- A my, ľudia, ako sa správame k sebe počas týchto dní? Tak ako vždy. Keď je niekto s dobrým srdcom a prirodzenou empatiou, tak je taký stále. Nuž a človek, v ktorom prevláda zlo, tak ten je taký istý v tejto situácii a možno ešte aj horší.
Mnohí z obyvateľov Floridy sa obávali aj rabovania v opustených domoch po evakuácii.
- Rabovanie je aj tu. Ale tí, ktorí sa toho dopustili, budú súdení, ako keby niekoho ohrozovali na živote.
Je pár dní po hurikáne Irma. Napriek tomu, že ste sa vrátili domov do obydlia, ktoré prežilo, asi to jednoduché pre vás nie je.
- Pomaly sa spamätávame zo stresu a tešíme sa, že nás pán Boh ochránil. Týmto chcem ja a môj manžel Maťo poďakovať všetkým, ktorí na nás mysleli a podporovali nás a dodávali nám silu svojim slovom, ponukou pomoci a zahŕňajú nás svojou láskou. Ďakujeme z Clearwater na Floride a posielame všetkým srdiečko.
Poznámka autora: Pre Eleonoru Brasic je Stará Turá navždy miestom, kde u babičky Veroniky a dedka Tonka Meštiankovcov trávila svoje najkrajšie chvíle počas letných prázdnin. Aj keď žije dlhé roky v USA, so svojou sestrou Vierkou na Starú Turú nikdy nezabudla a spomienky na mesto mladosti nosí stále v srdci.
