TRENČÍN. Galéria M. A. Bazovského pripravila pre priaznivcov výtvarného umenia ďalšiu netradičnú výstavu.
Dvojvýstava známej širokospektrálnej umelkyne Ilony Németh a absolventky jej ateliéru na VŠVU v Bratislave Trenčianky Gabriely Zigovej predstavuje nielen staršiu tvorbu autoriek, ale aj úplne nové diela vytvorené špeciálne pre konkrétny priestor.
Jedna z najoriginálnejších osobností slovenského výtvarného umenia Ilona Németh vystavuje v Trenčíne vlastné nábytky, v ktorých potlačila ich pôvodný charakter a priradila divácky nečakaný účel.
Gabriela Zigová upúta najmä rozsiahlou hliníkovou konštrukciou s posolstvom, ale aj prepojením média a fotografie.
Svojou tvorbou apeluje na konzumnú spoločnosť
Pri pohľade na vystavené nábytky z tvorivej dielne Ilony Németh takmer podľahnete očnému klamu. Kuchynská linka má funkciu kazateľnice, efektné šatníkové skrine sú vnútri zmenené na spovednicu.
Prekvapia vás aj dve lákavé komody. Hoci spredu uvidíte tradičné zásuvky, ich zadná časť je určená veriacim. Môžu si pohodlne kľaknúť a modliť sa.
„Ilona Németh prezentuje nábytkové solitéry, ktoré na prvý pohľad evokujú dizajn známej švédskej nábytkárskej spoločnosti. Na výstave ponúka pohľad na multifunkčné nábytky s netradičným využitím a kumulovanými funkciami. Diela apelujú na súčasnú konzumnú spoločnosť,“ potvrdila Radka Nedomová, kurátorka výstavy.

Ilona Németh prekvapila aj inštaláciou konferenčnej miestnosti s množstvom stoličiek, obrovským stolom a stenou s úzkym priechodom.
Aj „znepriatelené“ strany v tejto miestnosti tak môžu nájsť k sebe cestu. Obrovský rokovací stôl sa môže premeniť na mólo.
Tí odvážni môžu na prechod k druhej strane využiť tunel, ktorý autorka vytvorila priamo pod stolom. Na vzniku objektov z jej fantázie spolupracovali siedmi ľudia počnúc tvorkyňou cez stolára i architekta.
Šatníkovú skriňu prerobila na spovednicu
Ilona Németh predstavuje nábytky, v ktorých spojila ich tradičné účely s cirkevnými činnosťami a objektmi.
„Vždy ma fascinovali spovednice v rôznych kostoloch, ich vizuál a funkcie. Mám veľkú zbierku ich fotografií zo Slovenska i zo zahraničia. Rozmýšľala som, ako to spracovať výtvarne. A tak vznikli šatníkové skrine s funkciou spovednice. Jeden z výrobcov propagoval svoje skrine pre všetko v rámci masovej výroby. To bola moja inšpirácia, ako by sa dala skriňa tiež využiť,“ prezradila Ilona Németh.

Polyfunkčné komody s kľačadlami pre veriacich pre domáce využitie sú tiež netradičným artefaktom. Na hornú časť komody neváhala použiť „rímsky“ motív.
„Na komode je otvor, kde sa dá vhodiť minca. V Ríme je to bežné v každom kostole, všade kde sa dá, dá sa platiť,“ podotkla autorka.
Tá sa spoločenským témam venuje od začiatku svojej umeleckej činnosti. Vystavené objekty vznikali počas desiatich až pätnástich rokov a skryte komentujú súčasný stav, o ktorý sa autorka zaujíma.
„O týchto dielach treba veľmi rozmýšľať. Zažila som už aj komentáre zo strany veriacich ľudí. Ja ale nekritizujem vieru ľudí, ale hovorím o inštitúcii, ktorá je dosť komentovaná,“ podotkla Ilona Németh.
Vysťahovanie ako výtvarný námet
Trenčianka Gabriela Zigová ukončila štúdium Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave práve v ateliéri u Ilony Németh.
V Galérii M. A. Bazovského prekvapí predovšetkým jej rozsiahla hliníková konštrukcia na prvý pohľad pripomínajúca lešenie pri zatepľovaní domu.
„Námetom bolo naše vysťahovanie skupiny umelcov z Cvernovky, keď si to pod ruku zobral development. Posledný deň, keď nás tam ešte nechali, som na záver robila fotografie ateliérov. Potom som prostredníctvom tejto konštrukcie vytvorila akýsi rituálny pietny akt pre komunitu, ktorá mi bola blízka a výnimočná v niekoľkých smeroch,“ vysvetlila Zigová.

Hliníkovú konštrukciu zároveň dala do pohybu. Dynamické posuny pripomínajúce začiatok zrútenia vytvárajú nepríjemné zvuky zvýrazňujúce odkaz konštrukcie.
„Celé je to vybudované z hliníka s využitím skrutiek na pružinách, ktoré pružia tyče, aby sa vracali späť. Iba podstavce sú oceľové. Do galérie sme to priniesli rozložené, skladali sme to priamo vo výstavnej sieni. Tyčku po tyčke,“ komentovala svoje dielo.
Trenčianka nafotila fotoseriál z hraničných priechodov
Gabriela Zigová v minulosti zaujala aj fotografickým seriálom zo zaniknutých colníc na hranici medzi Slovenskou a Českou republikou.
„Zmapovala som štrnásť bývalých hraničných priechodov pozdĺž česko-slovenskej hranice. Na štyroch z nich už nebolo celkom nič. Išlo o niekdajšie, dnes už opustené, colnice,“ vysvetlila Zigová.
Vstupom do schengenského priestoru stratili objekty svoju funkciu. Podľa Zigovej sa objekty, z ktorých niektoré mali iba veľmi krátke využitie, stali mementom čias minulých.
„Dúfam, že sa nedostaneme do takého bodu, keď to budú chcieť niektorí ľudia opäť používať a chcieť znovuotvoriť. Preto som tieto objekty so špecifickou architektúrou zachytila spomienkovo cez fotografický seriál,“ podotkla mladá autorka, ktorá sa narodila tesne pred revolúciou v roku 1989.
Nielen z výtvarného hľadiska je každá hranica pre autorku akýmsi spôsobom straty slobody. „Je to obmedzenie možností bezproblémového presúvania sa. Ja mám niekoľko domovov vo viacerých krajinách a neviem si predstaviť, že by ma chcel niekto obmedzovať,“ dodala Gabriela Zigová.