Článok pokračuje pod video reklamou
TRENČÍN. Príbeh slovenského futbalového priekopníka sa začal písať v ére Rakúsko-Uhorska. V meste pod hradom Matúša Čáka nadviazal na tradíciu Trenčianskeho športového kruhu, ktorému pražská Slávia zaslala v roku 1901 český preklad futbalových pravidiel.
Propagácia na vojenskom cvičisku
Loptový fenomén v Trenčíne prvýkrát výraznejšie zarezonoval v lete 1904, keď honvédsky kapitán Órban usporiadal na pozemku pod dnešnou železničnou stanicou zápas vojenských plukov. Propagačné stretnutie vzbudilo veľký ohlas a urýchlilo nástup organizovanej činnosti.
Existencia Trenčianskeho telocvičného spolku (TTS) je datovaná 28. 11. 1904, keď sa uskutočnilo jeho ustanovujúce valné zhromaždenie. Stanovy spolku s maďarským názvom Trencséni Torna Egyesület (TTE) schválil Župný úrad v januári 1905. Aktivitu spočiatku vyvíjal len hudobný krúžok, ktorého zisky prispeli k vzniku ďalších oddielov.
Symbol klubovej vernosti povolaný do nebeskej ligy
Pri kolíske TTS (TTE) stálo 34 nadšencov, za prvého predsedu bol zvolený Arpád Motko. Zakladajúci členovia sa stretávali v klubovej miestnosti v Mestskej kaviarni na rohu hlavného (Mierového) námestia a Farskej ulice.
Zostavu historicky prvej futbalovej jedenástky TTE z roku 1905 tvorili: Hirschfeld, Koštial, Löwien, Paller, Mésaroš, Gavora, Feldmann, Ringwald, Nagy, Sigler, Seidl.
Na vojenskom cvičisku sa futbalové súboje odohrávali do roku 1908. Potom ihrisko „preložili“ k čerpacej stanici na Sihoti. Dres TTE vtedy obliekal akademický maliar Hugo Gross, rodák zo Svinnej. Ako priblížil, v nedeľu doobeda hráči kolektívne čistili ihrisko, vápnom vyznačovali čiary, stavali bránky a tribúnu.
Po vojne doplatili na slovenské stanovy
Od 17. augusta 1919 TTS Trenčín oficiálne používal slovenský názov. Hneď na to doplatil. Pôsobil v súťaži Maďarského futbalového zväzu v Bratislave, ktorú vyhral. Keď následne zdolal Lučenec i Komárno, stal sa neoficiálnym majstrom Slovenska. Titul napokon priznali Komárnu. Dôvod? Trenčiansky telocvičný spolok už mal stanovy slovenského klubu...
Zomrel generál zaťažený na futbal. Do Trenčína hráčov lákal na svokry
V dvadsiatych a tridsiatych rokoch striedal TTS úspešnejšie obdobia so slabšími v rámci majstrovstiev Stredoslovenskej župy či západnej skupiny Slovensko-podkarpatskej divízie. Pred druhou svetovou vojnou patril k najznámejším tuzemským športovým značkám. Svedčí o tom vyrovnaná partia s účastníkom Stredoeurópskeho pohára SK Prostějov v roku 1937. V období 1. SR účinkovali bielo-červení v piatich ročníkoch Slovenskej futbalovej ligy.
S počiatočnými povojnovými mesiacmi je s Trenčianskym telocvičným spolkom spojená renovácia ihriska vrátane výstavby novej tribúny pre tisíc divákov. Na postup z Krajinskej divízie to nestačilo. Kríza stredného veku TTS vyvrcholila na prelome rokov 1948/49. V dôsledku zjednocovania telovýchovy klub pričlenili k závodnej sokolskej jednote Odeva. Záležitosť TTS prebrala ZSJ Slovena, ktorú v auguste 1949 premenovali na ZSJ Merina.
Sen o 1. lige skutočnosťou
Driemajúci duch TTS sa dočkal znovuzrodenia po ôsmich rokoch. V januári 1957 spojili sily telovýchovné jednoty Spartak s Merinou, čím vytvorili Telovýchovu textilákov a strojárov – druhú najväčšiu športovú organizáciu na Slovensku s osvedčenou značkou v názve.
Trenčín začal čoraz hlasnejšie klopať na bránu 1. ligy. Jedna z našich najstarších futbalových bášt však doplácala na vnútornú roztrieštenosť. V jarnej časti sezóny 1959/60 dostala rivalita Odevy a TTS nový rozmer. Oba celky patrili k ašpirantom na postup. Pred posledným kolom zostali na špici TTS s Dynamom Žilina. Tromfy v rukách držali Trenčania, ktorých od zápisu do histórie delilo jediné víťazstvo. Lenže v ceste im stála nevyspytateľná prekážka z protiľahlého brehu Váhu – Odeva. Derby „starých firiem“ prizerala na štadióne Za mostami pätnásťtisícová kulisa, ktorá cítila, že na ihrisku leží spoločná budúcnosť futbalu v meste. TTS vyhral 2:1. „Vyrovnávajúci gól visel vo vzduchu. Emilo Bezdeda tesne pred koncom trafil žrď,“ potvrdil dramatický epilóg člen víťazného kolektívu Jozef Jankech.
Historickú účasť v najvyššej československej súťaži vybojovali: Tibor Rihošek, Jaroslav Chromčák, Milan Rovňan, Štefan Deglovič, Ľudovít Kubáň, Ján Mikolášek, Miroslav Čemez, Ján Zachar, Tibor Michalík, Valerián Krnavec, Jozef Bajerovský, Pavol Benc, Jozef Jankech, Jozef Jajcaj, Jaroslav Heleš, Oliver Habáň, Igor Fillo.
Päťdesiate piate výročie organizovaného futbalu v Trenčíne sprevádzala dávka symboliky. Pod najväčší úspech TTS sa podpísali tréneri, ktorá sa sem vrátili zúročiť skúsenosti z bohatej kariéry – kanonier rakúskej ligy Anton Bulla a atletický rekordér Dušan Čikel.
Kompetentní funkcionári si uvedomovali, že TTS na 1. ligu sám nevystačí. K spojeniu s Odevou došlo 14. júla 1960. Zo svadby z rozumu vzišla úspešná Jednota Trenčín.
Voľný pád kompenzoval patent na talenty
Na rozdiel od predošlých medzníkov TTS, tretí príchod na scénu nesprevádzali pozitívne emócie. Z trenčianskeho futbalu vyprchal zápal pre spoločnú vec. Osud Jednoty sa naplnil vo februári 1983. Nástupnícku organizáciu pomenovali skratkou TTS, znamenajúcou jednotu trenčianskych textilákov a strojárov, patriacu medzi najväčšie telovýchovné jednoty v Západoslovenskom kraji. Mala 2060 členov, 14 oddielov a 2 odbory.
Futbalovému oddielu sa nepodarilo zastaviť ústup z pozícií. Ešte horšie vyznel fakt, že okrem slávy prišiel aj o strechu nad hlavou. Keď začiatkom deväťdesiatych rokov stroskotala fúzia s VTJ Trenčín, resp. Ozetou Duklou, „nový“ Trenčiansky telovýchovný spolok hľadal domov za hranicami mesta. Štadióny Pod Sokolicami či Na Sihoti vystriedali prenajaté plochy v Trenčianskej Turnej, Novej Dubnici a Opatovej nad Váhom.
V lete 2006 sa TTS spojil s AAC Sparta Trenčín. Paradoxne, v provizórnych podmienkach dokázal stále produkovať šikovných odchovancov. Žiarivým príkladom je hráč Celty Vigo Stanislav Lobotka, ktorý v klube pôsobil do roku 2009 či bývalý reprezentant SR Michal Hanek. V tomto období zároveň vznikol nový subjekt Futbal - TTS Trenčín, hrajúci najnižšie oblastné súťaže. Dospelým vydržal elán do roku 2011. Ako domovský stánok hráči v posledných sezónach využívali futbalový štadión niekdajšej TJ Letecké opravovne v Trenčianskych Biskupiciach a futbalový štadión TFK 1939 Záblatie.
Labutia pieseň
Nezvratnosť osudu TTS signalizoval klesajúci počet mládežníckych výberov. Z kvarteta na jar 2008 zostala po ôsmich rokoch polovica. Labutiu pieseň mu zaspievali mladší žiaci, vystupujúci v sezóne 2016/17 v 4. lige pod hlavičkou spojeného družstva s TFK 1939 Záblatie. Stalo sa tak takmer do roka a do dňa od skonu prezidentky TTS Márie Supekovej. Podľa jej dlhoročného spolupracovníka Františka Koroncziho však táto udalosť nemala žiaden vplyv na ukončenie aktívnej činnosti klubu. „Koniec futbalového príbehu TTS Trenčín vnímam ako smutnú skutočnosť, ale poznajúc nepriaznivé pomery a okolnosti, v ktorých sa v posledných rokoch oddiel nachádzal, zároveň ako jav prirodzený a nezvratný. Bez ekonomickej stabilizácie je v dnešnej dobe malá pravdepodobnosť fungovania akéhokoľvek futbalového klubu. Predpokladám, že FK TTS nezanikne a de iure bude v informačnom systéme Slovenského futbalového zväzu označený prívlastkom neaktívny,“ vysvetlil bývalý útočník trenčianskej Jednoty. Ako konkretizoval, klub doplatil na necitlivé rozhodnutie vtedajších funkcionárov mesta v súvislosti s vyhostením všetkých futbalových družstiev FK TTS Trenčín z mestského futbalového štadióna, čím sa stal futbalovým bezdomovcom, a čo bolo, hlavne z hľadiska mládežníckych družstiev, diskriminačné. „Nepriaznivú situáciu v tom čase umocnilo aj zrušenie futbalových tried, ktorými FK TTS Trenčín disponoval. Zrejme sa žiadalo skvalitniť aj personálne obsadenie funkcionárskych a trénerských postov, hoci vo funkcii trénerov, resp. poradcov v klube priebežne pôsobili členovia zlatej trenčianskej generácie vrátane Koiša, Rihoška, Čemeza, Jankecha, Masného a Hojsíka,“ dodal Koronczi.
