NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Práve septembrové jarmočné podujatia lákajú zopár slovenských verklikárov, aby oživili malebné zvuky flašinetu. Tento nástroj s originálnym a nezameniteľným zvukom najmä v 18. a 19. storočí neodmysliteľne dotváral život v mestských uliciach.
Flašinetári točiaci kľukou starého hudobného automatu sa však neobjavovali iba na jarmokoch a ľudových zábavách. Za pár drobných od okoloidúcich vyhrávali na uliciach v mnohých mestách aj mimo slávnostných dní.
Flašinety po 2. svetovej vojne takmer vymizli. Ich renesancia je však taká silná, že vznikli firmy, ktoré ich začali opäť vyrábať. A ich stovky rokov staré princípy inovovali modernými technológiami s čipmi a pamäťovými kartami.
Staré verklíky predbehli dobu počítačov
Peter Čižmarovič je znamenitý umelecký keramikár. Na tohtoročných jarmokoch či vinobraniach ho však môžete zazrieť aj s výraznou kľukou flašinetu v ruke. „Poháňa“ nástroj, ktorý reprodukuje nezvyčajným spôsobom už nahratú hudbu. V jeho prevedení začujete tiež skladby, ktoré určite nepochádzajú iba z 18. a 19. storočia, keď bol aj v našich končinách hrací automat v najväčšom kurze. Z útrob jeho flašinetu vychádza i obrovský hit Ivana Mládka Jožin z Bažin. O pár sekúnd počujete ďalšiu legendu Když máš v chalupě orchestrión z českého seriálu Chalupáři.
„Zaujímam sa o tradičné umelecké remeslá. A verklík ma vždy fascinoval. Nepotrebujete žiadnu elektriku. Píšťaly, z ktorých každá má svoj zvuk, stlačený vzduch a otáčanie kľuky. A ide to, hrá to a láka to stále ľudí,“ usmial sa Čižmarovič.
Najväčšie flašinety minulosti vyzerali ako obrovské hracie skrine na kolesách, tie najmenšie prehodili pouliční majstri bez problémov cez plece. Historické verklíky fungujúce najmä na základe diernych štítkov predbehli aj dobu počítačov. Až po nich prišli staré počítače, ktoré si predchádzajúce generácie tiež nevedeli predstaviť bez prederavených štítkov.
Mužov s flašinetom je minimum
Autorské práva zasiahli aj verklikárov. „Nemôžem len tak hrať ľubovoľnú súčasnú pesničku od obľúbeného interpreta. Keď budem chcieť dať do flašinetu niečo od Karla Gotta, budem musieť mať najskôr jeho súhlas, aby som pri točení kľukou mohol hrať jeho skladbu. A musím mať, samozrejme, niekoho, kto mi tú skladbu do verklíka aj urobí. A to nie je také jednoduché,“ vysvetlil Peter Čižmarovič.
Ani kúpa samotného flašinetu nie je lacná záležitosť. Nástroj strednej triedy vyšiel Petra na tritisíc eur. Napriek tomu s obľubou hráva aj pesničky, ktoré verklikársku éru rozbiehali medzi prvými v časoch, keď cena flašinetu nebola zďaleka taká vysoká ako dnes. Veľmi známe dielne na výrobu verklíkov mali vždy naši susedia za riekou Moravou.
V Európe nástroj začal získavať obrovskú popularitu predovšetkým od prvej polovice 18. storočia, keď sa v našich končinách definitívne zabýval. Dnes mnohých poslucháčov v uliciach hra verklíka fascinuje. Interpretov, ktorí by sa bez problémov postavili do ulíc s flašinetom, je však stále iba minimum.
Vo flašinete má stovku skladieb
Flašinet Petra Čižmaroviča pochádza z Olomouca. Aj do neho zasiahli už moderné technológie. Noty skladieb uložených v nástroji už nie sú osadené na drevených valčekoch alebo na perforovanej diernej páske ako v minulosti.
V moderných verklíkoch sú skladby uložené v elektronických čipoch alebo na špeciálnych pamäťových kartách.
„Na starých verklíkoch sa mohlo hrať iba zopár pesničiek. To by som musel hrať dokola stále to isté, to by ma ľudia zahnali. V novom flašinete ich mám až neuveriteľných 99,“ usmial sa Čižmarovič.
Výrobca vybavuje verklík automaticky 64 skladbami, väčšinou ide o obľúbené a desiatkami rokov odskúšané flašinetárske evergreeny. Moderná technika pomáha verklikárovi bez problémov meniť celý repertoár. „Stačí vymeniť pamäťové médium, hrací repertoár sa dá takto neobmedzene obmieňať a aktualizovať,“ potvrdil slovenský nasledovník rodu verklikárov.
A aby to nebolo všetko, novodobé flašinety sa dajú pripojiť aj k počítaču a jeho užívateľ si bez problémov môže sám vytvárať vlastné skladby.
Každú pesničku treba poctivo odtočiť
Napriek modernej technike, ktorá sa dostala aj do vnútra verklíka, zostalo zvukové prevedenie totožné s tým, ktoré už poznáme len z filmov pre pamätníkov. A neodmysliteľné točenie kľukou, ktoré riadi dynamiku hry, je stále základom.
„Verte, už mám z toľkého točenia kľukou aj svalovicu. Celú pesničku treba poctivo odtočiť. Pri pomalej pesničke treba točiť pomaly, pri rýchlej rýchlejšie. Každý si myslí, že aké je to ľahké. Mnohí si to ale vyskúšali a hrali falošne. Treba veru aj potrénovať,“ usmial sa Peter Čižmarovič, ktorý patrí na Slovensku k prvým verklikárskym lastovičkám po dlhých rokoch.
Veľkou hviezdou súčasnosti medzi flašinetármi je aj herec Ivan Gontko z Nitry, ktorý hráva na jedinečnom tridsaťpíšťalovom nástroji. Ten je v danej podobe jediný na Slovensku. Súčasťou jeho nástroja je aj xylofón, dva bubny a činel. Jeho tóny znejú taktiež pre potešenie okoloidúcich v uličkách a zákutiach miest a obcí, v parkoch či na promenádach, nádvoriach hradov a zámkov.
