MELČICE-LIESKOVÉ. Vyše dvestoročné obrovské pivnice situované do svahu a na nich postavený v poradí druhý dom starý vyše sto rokov. V pivnici plynová maska z druhej svetovej vojny, v komíne ukrytý bodák a pár metrov priamo pred domom objavená funkčná bomba, ktorú musel zlikvidovať privolaný pyrotechnik.
Tomáš Ondrkál kúpil rozpadnutý starý dom, v ktorom bola už pred sto rokmi žandárska stanica a počas vojny sa tu usídlili nacistickí vojaci. Tí tu načas zaistili aj niekoľkých partizánov, ktorí sa v okolitých horách pohybovali.
Statik by bol zo stavu domu zúfalý, lovci duchov nadšení a Tomáš je spokojný. Dom s pohnutou minulosťou bude už onedlho históriou. Jeho nový majiteľ chce nad pivnicami, za ktoré by sa nemusela hanbiť ani grófka Bátoriová, vybudovať v histórii pozemku nad Melčicami-Lieskovým už tretí dom. Sedliacke sídlo bude zbúrané.
Tehly s korunkou baróna Szálavského
Prevalená strecha, zničené trámy, množstvo sute a zosypaných tehál, náletová džungľa drevín okolo celého objektu, ktoré ho maskovali. A, samozrejme, bývalé sedliacke sídlo dnes už bez vody i akejkoľvek energie – plynu či elektriky. Ale už na prvý dojem vnímate dom, z ktorého vanie tajomná história. Už pri pohľade na porozhadzované tehly v jeho vnútri i v okolí. Aj samotná tehla z neho s iniciálkami baróna Szálavského je zberateľským artiklom.
„Tehla SzG s korunkou. Tehelňa Melčice-Lieskové, okres Trenčín. Datované 18. – 19. storočie,“ uvádza fórum Katalógu slovenských tehál. Podľa zberateľov bola táto tehelňa, ktorej tehly sa spolupodieľali na postavení sedliackeho sídla, spojená s menom baróna Gyulu Szálavského. Na každej tehle z jeho výrobne preto nemohli chýbať jeho výrazné iniciály s korunkou.
„Takéto tehly boli aj v kaštieli v Záblatí, ale aj v sýpke v Adamovských Kochanovciach,“ prezradil jeden zo zberateľov.
Podľa Tomáša Ondrkála sú tehly zo sedliackeho domu staré vyše dvesto rokov. „Odhadujem obdobie 1740 – 1760. Boli to veľmi kvalitné tehly. Dom je postavený z kameňa a pálených i nepálených tehiel. Najstaršou je pivničná časť, môže mať až 250 rokov,“ upresnil.
Žandári, bíreši i okupanti
„Zabudnutý“ dom na úplnom okraji obce si od detstva veľmi dobre pamätá Tomášov naj-bližší sused pán Knupp, ktorý vo vedľajšom dome býva od roku 1935.
„Mal som šesť rokov, keď sa do domu usídlili okupační vojaci. Bolo to v roku 1941. Nad hájom bola rakúska hláska a vojaci tu boli ubytovaní. Z domu odišli až na konci vojny,“ potvrdil Knupp. Zo spomienok svojich predkov sa však dostal aj hlboko pod hranicu roku 1935, v ktorom sa narodil. Potvrdil existenciu žandárskej stanice v tomto dome na začiatku minulého storočia.
„Neskôr žandársku stanicu preložili do dediny,“ upresnil. V časoch civilných, bez žandárov či okupačných vojakov, bolo niekoľkopodlažné obydlie v minulom storočí obývané bírešmi. „Bývali tu dlhodobo viacerí bíreši, pracovali u veľkostatkára Jurča. Po nástupe nového režimu v roku 1948 mal problémy. Aj okolité pozemky mu patrili. Po 2. svetovej vojne tu ešte bývali dve rodiny. Mali veľa detí. Táto historická budova bola postavená najmä pre bírešov,“ dodal Tomášov sused.
Podľa jeho slov v kúrii nebýval nikto už takmer tridsať rokov. Niektorí z potomkov niekdajších obyvateľov panstva bývajú dodnes v Novom Meste nad Váhom.
Plynová maska, bodák, lekárnička i delostrelecký granát
Už pri prvotnom prezeraní a upratovaní polorozpadnutého domu Tomáš narazil na netradičné nálezy.
„Spadol komín a v suti som našiel hrdzavý bodák. Našiel som tu aj plynovú masku, bola vo veľmi dobrom stave. Skončila v zbierke zberateľa militárií. Po okupantoch tu zostala aj malá provizórna poľná lekárnička, ktorú si dávali za opasok,“ podotkol Tomáš Ondrkál. Pred polrokom zažíval naozaj krušné chvíle. Priamo pred domom našiel nevybuchnutý delostrelecký granát.
„To bolo riadne riziko. Delostrelecký granát som našiel pri kopaní jamy. Okamžite sme volali pyrotechnika,“ povedal nový obyvateľ domu s pohnutou históriou. Tomáš všetky zanedbané pivničné priestory počas niekoľkých mesiacov vyčistil. Čaká ho však ešte obrovská robota.
„V pivniciach boli aj mreže. Tie mohli mať v rôznych dobách naozaj rôzne funkcie. Dočasne mohli pôsobiť aj na zaistenie ľudí,“ skonštatoval na margo domu vo svahu Tomáš Ondrkál, ktorý v jeho útrobách našiel aj robotnícke uniformy z prvej republiky so zaujímavými gombíkmi.
Hlboké pivnice ho fascinovali od detstva
Tomáša Ondrkála staré domy a budovy vždy zaujímali. „Chodil som sa sem pozerať, už keď som bol malý. Páčili sa mi tie hlboké a chladné pivnice. Neďaleko som býval. Ale to, že tu boli v minulosti žandári a nacisti som ani netušil. Veľa pamätníkov tejto histórie už nežije, mnohé z rozprávaní sa už preto nedajú ani poriadne overiť. Ale vraj tu mala byť aj cela pre zaistených. S určitosťou je isté, že tento sedliacky dom patril k najväčším v obci,“ povedal Tomáš.
Podľa jeho slov aj nevítaní vojnoví obyvatelia rozsiahlej budovy si dom vytypovali podľa jeho výhodnej polohy. „Dom nie je na očiach, zastrčený bol aj v dobe minulej. Mohli tu byť celkom dobre zabývaní. Starší pamätníci hovorili, že tu okupanti krátkodobo držali v pivniciach partizánov. Partizánom obyvatelia obce na niekoľkých miestach pomáhali, niektorých z nich Nemci chytili,“ vysvetľuje Tomáš.
Práve rozsiahle budovy sa počas 2. svetovej vojny pre nemeckých vojakov stali ideálnymi pre svoje dočasné pôsobiská. Postupne obsadzovali kaštiele, kúrie, školy i fabriky. Niekde zriadili veliteľstvá, na iných miestach mali iba sklady.
