DOLNÉ SRNIE. Začiatok sezóny ako zo zlého sna prežívajú v Dolnom Srní. Futbal akoby nemal pána. Za úvodných päť kôl inkasovali futbalisti z novomestského okresu 25 gólov. Či sa to dá hodnotiť s podtónom až alebo iba, je záležitosťou uhla pohľadu, veď jedenásti sa zišli iba raz v Krajnom. Na pôde silného súpera prehrali dvojgólovým rozdielom, čo je prijateľná prehra. Inak v Trenčianskych Bohuslaviach (0:5), Hrádku (1:8) a naposledy u lídra z Brezovej (0:7) nastúpili iba deviati.
„Takto to ďalej nemôže ísť. Toto ani nie je futbal. Iba odkopávame loptu. Nie je komu prihrať a hráčov to nebaví. Chceme kombinovať a dávať góly, ale keď je nás o dvoch menej, je to nereálne,“ povedal Martin Poláček, jeden z tých, ktorý nastupuje pravidelne.
Znie to paradoxne, ale futbalisti z Dolného Srnia si vyslúžia potlesk na otvorenej scéne na ihriskách súperov. Domácich fanúšikov teší, že ich tímy vyhrávajú veľkým gólovým rozdielom. Vtedy sa s ľahkosťou ťapká aj smerom k súperovi. Niektorí za statočnosť, iní zo súcitu. „Tento potlesk môže ťažko chutiť. Mnohí z nás sa cítia trápne,“ pokračoval Poláček.
Počiatok krízy začal už minulú sezónu
Ešte v minulej sezóne mali Dolnosrňania plnú lavičku náhradníkov. Dnes je však tomu inak. Odchody hráčov nedokázalo vedenie klubu nahradiť. Pritom dobre vedelo, že k tejto situácii môže prísť. „Súčasná kríza sa začala už dávnejšie. Predchádzajúci ročník nebol zlý. Azda najväčší problém bol s tréningovou morálkou. Chodilo málo hráčov, takže sa veľakrát ani nekonal. Mnohí nemohli prísť z objektívnych dôvodov. Iným tréningy chýbali a odišli do druhých klubov. Napokon to vzdal aj predchádzajúci tréner, ktorý viacerých z nás viedol od malých chlapcov a dobre nás poznal,“ vysvetľuje Poláček.
Hustá atmosféra
Ako poznamenal, jedným z dôvodov odchodu hráčov bola aj zhoršená klíma v kabíne. Svoje o tom vie aj Ľuboš Hargaš, ktorý pred rokom klub opustil a posilnil Potvorice. „Nikam som sa neposúval. Neustále hádanie sa počas zápasov mi nerobilo dobre. V letnej príprave sme naberali kondíciu štyria tí istí. Tréner dochádzal dvadsať kilometrov a miestni chlapci nemali čas nájsť si čas aspoň na jeden tréning do týždňa. Odišiel som, pretože som potreboval novú motiváciu a futbal mi už nechutil. Napokon som sa rozhodol pre „horskú ligu“, aj keď mi to bolo veľmi ľúto. Rozhodne však neľutujem,“ povedal Hargaš.
