TRENČÍN. Rekonštrukcia Mierového námestia, ktorá sa začala v druhej polovici apríla, priniesla zaujímavé objavy.
Po odkrytí pôvodnej dlažby z prvej polovice 17. storočia, slúžiacej Trenčanom viac ako 250 rokov, objavili pri župnom dome, dnes sídla Trenčianskeho múzea, stredovekú Hornú bránu, ktorá bola súčasťou mestského opevnenia.
Niekoľkomesačný archeologický výskum Slovenského archeologického a historického inštitútu (SAHI) priniesol i nález v podobe torz murív, pravdepodobne domčeka z minimálne 18. storočia.
Dokončenie rekonštrukcie Mierového námestia presúvajú na rok 2018 Čítajte Mohlo ísť o mýtnicu alebo vážnicu
Archeológovia pri výkopových prácach v blízkosti fontány, ktorá má stáť v strede námestia, zachytili narušené torzá murív. Podľa archeológa Romana Vávru narušenie spôsobili mnohé zásahy, vrátane novších z 20. storočia.
„Mnohé zásahy museli byť pravdepodobne pri prerábke námestia v 90. rokoch 20. storočia. Torzá murív pochádzajú asi z nejakého domčeka, jeho presnú funkciu nevieme,“ priblížil Vávra s tým, že mohlo ísť o mýtnicu alebo vážnicu, vzhľadom na blízkosť trhu. Archeológovia na mieste objavili aj zvyšky podľa všetkého kachľovej pece s množstvom fragmentov kachlíc, ktoré datujú do zhruba 18. storočia.
„Predpokladáme, že zánik tohto objektu môžeme datovať rovnako,“ podotkol Roman Vávra.
Vedúci archeologického výskumu Drahoslav Hulínek vysvetlil, že podľa zachovaných máp a správ mohol byť objekt ešte starší.
„Môže to byť 17. storočie, možno až neskororenesančné 16. storočie, my zatiaľ ale hovoríme o 18. storočí.“
V priestore torza našli i červeno-čierne fľaky s uhlíkmi, má ísť o zvyšky podlahových trámov slúžiacich ako podklad pre dosky. „Nevieme, či pôdorys tejto časti stavby nejako súvisel s murivom, ktoré je v ďalšej časti výkopu. Na starých mapách toho veľa nie je, preto sa to jednoznačne nedá určiť,“ povedal na margo dochovaného torza Roman Vávra.
Čo bude s Hornou bránou, nie je jasné
Rekonštrukcia Mierového námestia ponúka archeológom možnosť zistiť viac o jeho histórii i osídlení. „Dolná časť námestia nebola až tak osídlená, čo ma skôr nemilo prekvapilo. Nemáme doložené, a to je dosť výrazné zistenie, žiadne osídlenie z doby rímskej, z obdobia Púchovskej kultúry alebo z obdobia Veľkej Moravy, ktorá je doložená z hradu alebo blízkosti Trenčianskeho múzea zo starších výskumov počas kopania inžinierskych sietí v minulom storočí,“ povedal Hulínek.
Archeológovia objavili v Trenčíne vzácnu stredovekú pamiatku Čítajte Práve v priestore pri budove Trenčianskeho múzea odhalili stredovekú Hornú bránu. Nález časti stredovekého opevnenia archeológov SAHI veľmi neprekvapil, keďže jej existenciu dokladali písomné a ikonografické pramene.
Podľa vedúceho archeologického výskumu zostali z nej len zvyšky.
„Zvyšky brány môžete vidieť pred župným domom, kde bola výrazným spôsobom narušená počas jeho stavby. Múr brány je rozbitý inžinierskymi sieťami, posledné boli robené v roku 1991,“ informoval Hulínek.
V blízkosti Hornej brány sa nachádza veľké množstvo inžinierskych sietí, ktorých osádzanie sa malo neblaho podpísať na aktuálnom stave pamiatky, ktorú archeológovia odkryli v prvej polovici roka 2017. Do architektúry Hornej brány mal byť dokonca pred zhruba 150 rokmi zapustený hostinec, ktorý využíval jej múry a čiastočne ich narušil.
Ako informoval ďalší z archeológov Róbert Májsky, hostinec vznikol v čase, keď búrali mestské hradby.
„Keď stála brána, postavili pred ňou hostinec, bolo to niekedy po roku 1857,“ vysvetlil archeológ. Aká budúcnosť čaká Hornú bránu, stále nie je jasné, po zdokumentovaní a vyhodnotení prieskumu sa k slovu dostane architekt SAHI, architekti pamiatkového úradu a mesta Trenčín.
„Nejakým spôsobom sa určí alebo neurčí, či je reálne nejako to prezentovať verejnosti,“ dodal Drahoslav Hulínek.
