TRENČÍN. Katarína Šebová a Anna Verešová ukázali návštevníkom trenčianskeho výstaviska, akým zaujímavým spôsobom dokážu seniori tráviť voľný čas.
Nadšené záhradkárky spojili svoju lásku k plodom zeme s výtvarným umením. Už niekoľko rokov v ich rukách vznikajú originálne lepeno-sypané obrazy, v ktorých farby na výtvarnej palete vymenili predovšetkým za rôzne semienka z vlastnej záhradky, obilie, kokos či mak.
Vaječné škrupinky, šošovica i mletá paprika
Na trenčianskom výstavisku upútal návštevníkov expozície predovšetkým Šebovej obraz Patrónky záhradkárov svätej Doroty a zátišie s ovocím od Anny Verešovej.
„Svätá Dorota vznikla aj vďaka mletej paprike, šošovici, maku, kakau i mletým vaječným škrupinám. Na logo Slovenského zväzu záhradkárov som použila zelenú a červenú šošovicu a ryžu. Po obvode je nasypaná pšenica a jačmeň,“ usmiala sa autorka. Anke Verešovej pomohli pri vzniku zátišia s ovocím predovšetkým kukuričná krupica, hrach a kokos. Podľa autoriek vzniká obraz rýchlejšie sypaním rastlinného materiálu.
Dom na strome. Kúpeľné mestečko má novú atrakciu Čítajte Pracným ukladaním semienok však obraz získava na atraktívnosti. „To je ale časovo veľmi náročné. Robí ma to aspoň trpezlivejšou a po dokončení obrazu mi to prináša ešte väčšiu radosť,“ vyznala sa autorka sypaných obrazov Katarína Šebová. Semienka máva zvyčajne z vlastnej úrody. Niečo jej darujú známi, chýbajúci „výtvarný materiál“ si dokúpi.
Jej koníček nadchol celú rodinu. Výtvarná aktivita Katky Šebovej zaujíma aj jej päťročnú vnučku, ktorá už onedlho pôjde zrejme umeleckou cestou svojej babičky.
Zo semienok vytvorila 32 obrazov
Jačmeň, fazuľa, horčičné semienka, šošovica, ale aj kokos či jemná kukuričná krupica sa stali základom obrazov Kataríny Šebovej a Anny Verešovej. Obe tvoria zaujímavé a precízne spracované obrazy už od roku 2013. Počas výstavy v Trenčíne pritiahli ich výtvory zraky malých i veľkých.
Eiffelovka, Slavín, maják. Mapy ktoré pobavia Čítajte „So sypanými obrazmi sme sa po prvýkrát stretli pred piatimi rokmi počas zájazdu vo Vyhniach. Obrazy, ktoré sme videli, boli poďakovaním za úrodu. Hneď sme začali uvažovať nad tým, či by sme takéto obrazy nedokázali vytvoriť aj my. Túžili sme obohatiť a spestriť aj týmto spôsobom výstavu ovocia a zeleniny,“ prezradila ďalej Šebová. Záhradkársko-výtvarná kombinácia ju nadchla do takej miery, že v posledných rokoch vytvorila už 32 sypaných obrazov.
„Aspoň jeden, dva obrazy vždy urobím na tému, ktorá je v tom roku aktuálna, či cirkevne, alebo spoločensky. Keďže som záhradkárka, snažím sa vždy niečo vytvoriť aj so záhradkárskou tematikou. A tak sa mi podarilo vytvoriť zo semienok aj logo Slovenského zväzu záhradkárov,“ pokračovala Katarína Šebová.
Mole sa stali nepriateľkami semienkových obrazov
Veľkou inšpiráciou pre výtvarníčky bola priekopníčka takýchto obrazov Anna Grácová z Podhorian, za ktorou nadšené záhradkárky neváhali osobne vycestovať.
„Pani Grácová bola veľmi ochotná. Poinformovala nás o technike zhotovovania sypaných obrazov. Ukázala nám množstvo diel, ktoré zhotovila spolu so sestrou. Veľmi ma to upútalo a okamžite som sa pustila do tvorby,“ pokračovala záhradkárka.
Jej prvým obrazom bolo pripomenutie 1150. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda. Katka Šebová si po inšpirácii novým motívom začne na výkres väčšieho formátu najskôr nanášať vhodné lepidlo.
„Potom už nanášam alebo kladiem materiál. Keď je obraz hotový, nechám ho uschnúť pri izbovej teplote. Po dokončení obrazu ho zastriekam biolitom a lakom na vlasy,“ vysvetlila techniku tvorby.
Obrazy pred lakovaním necháva schnúť zvyčajne jeden až dva dni. Po ich nalakovaní „stoja“ v záverečnej fáze ďalšie dva dni. Až potom je obraz pripravený putovať na výstavu alebo stenu niektorej z izieb či veľkých miestností. Semienka na obraze zvykli požierať mole. Preto museli výtvarníčky použiť v záverečnej fáze aj chemické prostriedky, ktoré ich odpudzujú.
Používa aj exotické semienka
„Záhradkárska“ výtvarníčka najčastejšie pri tvorbe používa kokos, jačmeň a kukuričnú jemnú krupicu. „V poslednom období som často používala aj celé čierne korenie. Najväčšie semienka, ktoré som na obrazoch využila, boli fazuľa, kukurica siata, čierne korenie, pšenica, jačmeň a raž.
Naopak, najmenšími použitými „farbami“ bol mak modrý, čierny i biely, ktorý som postupne sypala na vopred pripravenú predlohu,“ usmiala sa. Katka Šebová neváha na svojich pútavých a nezvyčajných obrazoch použiť aj exotické semienka. Znalci plodov zeme na jej výtvoroch objavia aj fazuľu mungo, červenú a zelenú šošovicu a horčičné semienka.
„Najradšej používam pri tvorbe čierne korenie, horčičné semienka, fazuľu a šošovicu. Trochu mi to pripomína prácu chirurga. Musím sa sústrediť, aby som zrno správne lokalizovala,“ usmiala sa. Umeleckým aktivitám na záhradkárskom základe sa venuje predovšetkým v zime.
Niekedy končí s tvorbou obrazov až po polnoci. „Vonku sneží, prší a ja mám pri takejto nezvyčajnej tvorbe obrovský relax,“ inšpirovala na záver Katarína Šebová.
