Život píše rôzne príbehy – stačí sa len započúvať do všedného rozhovoru a pred nami sa odhalí šťastie, možno osud či náhoda rozprávajúceho.
Cestou do mesta som si v autobuse vypočula rozhovor študenta s kamarátom o tom, aké neuveriteľné šťastie pri skúšaní mal – vytiahol si presne tú otázku, ktorú chcel najviac.
Podobné šťastie sa v priebehu niekoľkých minút usmialo aj na mňa. Alebo to bola náhoda? Počula som, že v jednom obchodnom centre majú vo veľkej zľave topánky, po ktorých som už dávnejšie pokukovala, no pri pohľade na ich cenu som si ich kúpu vždy rozmyslela. Po príchode do obchodu na mňa akoby čakali. Jedny jedinké – posledný pár, a akoby zázrakom aj v mojej veľkosti. Šťastná som ich dala do košíka a pobrala som sa k pokladni.
Na autobusovej zastávke som sa stretla so svojou známou, ktorá sa mi so spokojným výrazom na tvári a plnými rukami tašiek pochválila, aká je šťastná, že všetko, čo chcela, zohnala a nakúpila. Existujú rôzne podoby šťastia. Šťastie – to je zdravie, život v láske a porozumení, je to radosť z práce, ktorá je naším zamestnaním, radosť z priateľov a množstva dobrých vecí. Nájdeme ho všade tam, kde je mier, pokoj a láska.
Ľudia potrebujú niekoho ku šťastiu, no mali by sa s ním vedieť podeliť. Jeden múdry človek raz povedal, že kto si chce vystačiť sám so sebou, je akoby sa snažil tlieskať jednou rukou. Spokojný môže byť iba ten, kto sa vie tešiť z toho, čo má a brať do úvahy, že sú na svete i menej šťastní ľudia.
Naše túžby by mali byť skromné, pretože iba tak sa dokážeme radovať z maličkostí. Mnohí z nás by chceli, aby so želaniami boli pribalené aj návody, ako sa ku šťastiu dopracovať.
Každý z nás túži po láske. Keď ju máme, sme šťastní. No ako dlho nám to šťastie vydrží? Okamžite si na ten vzácny dar, cit druhého človeka zvykneme a často sa pre nás stane samozrejmosťou. Potom rýchlo túžime po niečom inom. Mali by sme si uvedomiť, čo všetko máme a mať sme nemuseli.
Medzi nami žije veľa nespokojných ľudí, ktorí na otázku: „Ako sa máš?“ len mávnu rukou a odpovedia: „Ani sa nepýtaj“. Takí ľudia si nič nevážia a nevedia sa tešiť z drobných radostí, ktoré im život ponúka.
Životný optimizmus a pohoda sú len drobné mince, ale keď ich je veľa, dokážu vytvoriť veľký kapitál – ľudské šťastie.
