NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Časy našich predkov, keď si pri potulkách lesmi pomáhali pri chôdzi drevenými palicami, sú už nenávratne preč.
Drevené turistické palice nahradili moderné trekingové, teleskopické.
Oceľové trekové palice, karbónové palice či palice z hliníka sú dnes výbavou takmer každého turistu.
Moderná doba však takmer zabila jeden z koníčkov. Kovové turistické štítky z vysokohorských chát, rozhľadní, pútnických miest, lanoviek, zámkov, hradov, mostov, kúpeľov, jazier či vrcholov už niet kam pribiť.
Krásna záľuba malých pútavých kovových turistických štítkov s dvoma dierkami na miniklinčeky tak po vyše sto rokoch od jej vzniku postupne vymiera. Zanietených zberateľov na Slovensku a v Českej republike je už iba minimum. Vlastnia však skutočné unikáty.
Niektorí z nich majú vo svojich zbierkach aj turistický štítok z Trenčína. Dominuje na ňom Trenčiansky hrad. Iní zberatelia uchovávajú zberateľskú zaujímavosť v podobe turistického štítku Mohyly M. R. Štefánika na Bradle.
Novomešťan si priniesol oštítkovanú drevenú paličku
Patríte k vášnivým turistom či cestovateľom? Pocit priniesť si z vysokohorskej chaty po zdolaní štítu suvenír dobre poznáte. Možno aj vy máte doma poličku, ktorá vám pripomína zážitky z ciest a túr.
Niektorým stačí pečiatka vysokohorskej chaty, iní si odnesú magnetku či odznak.
Sväté písmo hranice nepozná Čítajte „Náhodou som u starožitníka na poľskej strane Vysokých Tatier narazil po túre na krásnu a desaťročia starú turistickú drevenú palicu. Neznámy turista si na ňu v minulom storočí pribil osemnásť turistických štítkov. Je to nádherný suvenír z turistiky vo Vysokých Tatrách,“ povedal novomestský turista a nový majiteľ turistickej palice.
Hoci na ňu natrafil vo Vysokých Tatrách v Poľsku, drevená palica je skrášlená štítkami z rakúskych i talianskych hôr.
„Neznámy turista s drevenou palicou pochodil naozaj krásne miesta, najmä v Alpách. Svetoznáme stredisko Kitzbühel v Tirolsku i Kaprun. Na niektorých štítkoch sú i nadmorské výšky, ktoré dosiahol. Zdolal rakúsky ľadovec Kitzsteinhorn (3204 m n. m.) a v talianskych dolomitoch Passo Sella (2214 m n. m.). Po výstupoch oddychoval aj na vysokohorských chatách Blaserhütte (2244 m n. m.), Truna Hütte (1850 m n. m.), Rudolfshütte (2242 m n. m.) i Padaster Joch Haus (2218 m n. m.),“ uviedol Novomešťan.
Turistické štítky, ktoré historicky dotvoril aj zub času, dokazujú aj ďalšie výlety neznámeho turistu z minulého storočia. Mittelberg, St. Johann v Tirolsku, Bad Reichenhall, Kössen či Königssee patria medzi ne.
Rekordér má 11-tisíc turistických štítkov
Štítky na turistické drevené palice boli obľúbeným suvenírom z ciest takmer každého turistu najmä v minulom storočí. Predávali sa na každom turisticky zaujímavom mieste.
„Ešte aj dnes sa dajú na burzách najmä v Rakúsku a Nemecku nájsť zaujímavé drevené palice s turistickými štítkami. Zrejme takto sa palica po kúpe na burze dostala až do Poľska k starožitníkovi, kde si ju Novomešťan kúpil,“ vysvetlil skúsený zberateľ turistických štítkov Radomír Peiker, ktorý ich má v svojej zbierke vyše 3000.
Postcrossingu sa venujú tisíce Slovákov Čítajte Československým rekordérom je Petr Božoň, ktorý sa špecializuje na štítky z Beskýd, Českej republiky a štítky vyrobené do roku 1948.
Nazbieral ich neuveriteľných 11-tisíc kusov. Vyše 5000 štítkov na drevené palice má Martin Němec. Toho najviac fascinujú staré prvorepublikové štítky z Československa.
„Špičkových zberateľov na území bývalého Československa je už iba približne desať. Ale ich zbierky sú naozaj unikátne. V každej zbierke sú tisícky štítkov,“ uviedol Peiker. Niektorí zberatelia zbierajú iba štítky regiónu, v ktorom žijú, iní sa špecializujú na jednotlivé horské masívy – Vysoké Tatry i Nízke Tatry, Beskydy, Český raj, hrady, rozhľadne, mestá i jednotlivé okresy.
„Niektorí zberatelia zbierajú úplne všetky štítky bez rozdielu kategórií,“ vysvetlil Radek.
V drevenej paličke vyryté pamätné dátumy túr
Doba sa však zmenila a romantické časy starých turistov sú už dávno preč. Už iba v predstavách si môžeme zaspomínať na našich turistických predkov oblečených v pumpkách alebo golfkách, vo svetroch s nórskym vzorom a v okovaných turistických topánkach. V rukách im nemohla chýbať drevená turistická palička s klasickým zahnutím.
Bazovský mal po vojne finančné problémy. Dnes sa jeho diela predávajú za desaťtisíce Čítajte „Na niektorých paličkách skrášlených štítkami boli dokonca vlastnoručne vyryté dátumy návštev jednotlivých lokalít, odkiaľ štítky pochádzali,“ pokračoval Peiker. Predstava pritĺkania kovových štítkov na dnešné moderné teleskopické palice často vyrobených z odľahčených materiálov je naozaj nereálna a úsmevná. Mierne skorodované jemné klinčeky, opotrebovanie drevenej palice, hrotu i desiatky rokov starých turistických štítkov dávajú dnes už paliciam so závanom histórie nevšedné čaro.
„Je to naozaj príjemný pocit vlastniť takýto suvenír. Na internete som si popozeral všetky miesta, po ktorých pred rokmi kráčal s palicou môj neznámy predchodca, turista a bývalý majiteľ paličky. Pochodil naozaj skvostné miesta. Je to zaujímavá inšpirácia na nové túry,“ tešil sa z krásneho suveníru Novomešťan.
Dnešní zberatelia štítky na palice už nepritĺkajú
Pre mnohých turistov najmä v dávnej minulosti boli najvzácnejšími štítkami tie, ktoré získali na miestach osobne navštívených. Potom iba zobrali kladivko a drobnými klinčekmi si ho pribili na turistickú palicu z dreva. Časy sa však menia aj v tomto smere. Drevené paličky zmizli a veľkozberatelia majú často iný systém.
„Sú zberatelia, ktorí zbierajú aj najnovšie pestrofarebné hliníkové štítky s tvarom erbu. Niektorí veľkozberatelia už ani nechodia na turistiku či cesty. Majú dohodu s výrobcom, od ktorého si všetky nové vyrazené štítkové aktuality odkúpia. Z môjho pohľadu je to úpadok, zmizlo to kúzlo zháňania,“ prízvukoval Peiker.
Radek potvrdil aj postupné vymieranie koníčka. A nie sú za tým iba nepoužívané drevené turistické palice.
„Aby si niekto kúpil štítok a nabil ho na paličku? Tak to už takmer nikto nerobí. Problém je aj to, že na paličku sa z oboch strán vojde maximálne tridsať až štyridsať štítkov. Koľko paličiek by museli mať zberatelia, ktorí ich majú tisíce? Preto si ich ukladajú mimo paličiek a nepritĺkajú ich,“ vysvetlil Radek.
Trenčiansky hrad i mohyla na Bradle
Výroba turistických štítkov sa začala už pred rokom 1920 pravdepodobne v alpských krajinách. Do Československa prišli štítky cez pohraničné hory z Nemecka. V druhej polovici 30. rokov sa na mnohých turistických štítkoch začala objavovať československá zástava alebo znak. S nástupom vojny sa objavil na štítkoch slovenský kríž.
„Veľkú popularitu mali turistické štítky vždy v Rakúsku, Poľsku, Českej republike, Slovensku, Nemecku, Švajčiarsku, Taliansku,“ pokračoval Radek Peiker.
Na ich výrobu sa používal bronz, alpaka, mosadz, hliník, nikel i oceľ. Niektoré zo štítkov boli aj umelohmotné. Niektoré boli doplnené farebným prevedením, iné iba klasicky vyrazené. Štítky sa však ani za čias ich najväčšej popularity nedali získať a kúpiť na všetkých vysokohorských chatách, rozhľadniach či v útulniach.
„Bolo to vždy o ľuďoch, ktorým tieto objekty patrili a ktorí tu pracovali. Oni to pre turistov museli nechať vyrobiť,“ vysvetlil skúsený zberateľ.
Na veľmi starých štítkoch má svoje miesto aj Trenčín so svojou dominantou – hradom a podhradím. Trenčianske turistické štítky z dávnych dôb sa dajú dnes zohnať už iba na burzách. Tam sa objavia aj štítky zo Škótska, Holandska, Belgicka, Dánska a dokonca aj z Portorika, Bahám, USA či Austrálie.
Svoje zastúpenie na štítkoch má aj Lochnesská príšera či legendárny Alcatraz. Nechýba ani bradlianska mohyla s generálom Štefánikom.
Raritou sú štítky z vyhorených chát
Aj zberatelia turistických štítkov majú svoje zberateľské rarity a „Modrých Mauríciov“.
V rokoch 1945 – 1946 vyhorelo veľké množstvo chát, hotelov, rozhľadní i útulní. Vlastníci štítkov z dnes už dávno neexistujúcich objektov ich považujú za najcennejšie.
„Boli to štítky, ktoré sa vtedy kúpili za pár halierov alebo jednu korunu. Chata potom vyhorela a už sa nikdy neobnovila. Viac štítkov sa už nevyrobilo a ich počet bol definitívne konečný. Sto, dvesto alebo tisíc. Ale už ani o jeden naviac. A štítok z nej sa stal zrazu raritou,“ pokračoval nadšený „štítkar“ Peiker.
Medzi slovenské štítkarské skvosty patria suveníry z bývalej Podkarpatskej Rusi. Tých je naozaj ako šafránu.
„Z Podkarpatskej Ukrajiny, ktorá bola v minulosti súčasťou Slovenska, boli nádherné štítky s hlavou medveďa alebo s celým medveďom. Veľmi vzácne sú aj štítky Klubu československých turistov. Tie mali vysokú kvalitu, jemnú grafiku, miestopisnú myšlienku a výborný výber objektov.
Naopak, sú aj veľmi bežné štítky. Napríklad v Čechách je to Sněžka a Praděd. Tých je veľmi veľa,“ dodal Radomír Peiker. Vzácne sú aj turistické štítky s pravopisnými chybami či s nesprávne uvedenými nadmorskými výškami štítov i chát.
Socializmus turistickým štítkom neprial
Jedným zo zberateľov, ktorý pomáha dodnes držať tohto krásneho koníčka nad vodou, je aj Jiří Brabec.
„Osobne zbieram iba štítky z miest, ktoré som navštívil. Preto ani počet štítkov v mojej zbierke nerastie tak rýchlo. Odmietam skupovať a následne predávať iba preto, aby som ich mal najviac,“ skonštatoval.
Na zbieranie turistických štítkov si spomína aj v časoch socializmu. Aj vtedy sa predávali „plechové známky“ s motívmi navštívených miest. Prvorepublikovým štítkom sa však nikdy nevyrovnali. Bolo to v 60. rokoch a štítky postupne mizli až sa prestali úplne vyrábať.
„K štítkom boli priložené dva malé klinčeky. Boli to tie klasické štítky na drevené palice. A keď ste mali so sebou drevenú paličku, tak vám ich na chate aj ochotne pribili,“ usmial sa Brabec pri spomienke na takzvané podnikové výlety z čias socializmu.
K vzkrieseniu ich výroby prišlo až koncom minulého storočia. Okrem mosadzných razených začali vznikať papierové zalisované do podložky z hliníka a práve tie sa stali záujmom dnešných zberateľov.
A staršie? Tie sú dnes už beznádejne vypredané a dajú sa zohnať iba na zberateľských burzách či výmenou.
