TRENČÍN. V priestoroch Katovho domu slávnostne otvorili Kaviareň Na Ceste. Kaviareň je chránenou dielňou, uplatnenie si vďaka nej našli štyria mentálne postihnutí ľudia.
Čašníkom s obsluhou pomáhajú asistentky, podľa jednej z nich sú mimoriadne manuálne zruční. Zákazníci si môžu vybrať z viacerých druhov káv, dezertov i limonád vyrobených v trenčianskom regióne.
Nájomné platiť nemusia
Za otvorením chránenej dielne stojí Rotary Club Trenčín Laugaricio, jeho prezidentka Hana Tisová vysvetlila, že čašníci potrebujú pomoc asistentiek, keďže traja zo štyroch sami fungovať nevedia. Traja muži a jedna žena majú stupeň postihnutia od 50 do 70 percent.
„Máme Janka, ktorý má stupeň postihnutia 50 percent. Je taká vízia, že tí, ktorí majú 50 percent postihnutia sa dokážu presunúť do bežnej prevádzky,“ ozrejmila Hana Tisová. V kaviarni, ktorá je otvorená denne okrem pondelkov od 10.00 do 17.00 hod. pripravujú čašníci pod dohľadom asistentiek nápoje, postarajú sa o servírovanie i obsluhu ľudí.
„Iba Janko je schopný zobrať objednávky, časom by bol schopný fungovať aj sám, tí ďalší rozprávať nevedia,“ poznamenala Tisová s tým, že asistenti sa stávajú pri objednávkach ich jazykom.
V dvoch miestnostiach Katovho domu kaviareň ponúka rôzne druhy kávy, dezerty, zmrzliny i limonády. Ako vysvetlila prezidentka klubu, sortiment sa snažia vyberať najmä z trenčianskeho regiónu. „Máme pána, ktorý dodáva čaj z byliniek nazbieraných v okolí Trenčína či limonády od pani zo Svinnej,“ povedala Tisová.
Umiestnenie chránenej dielne v prízemných priestoroch Katovho domu si vyžiadalo stavebné úpravy, opravu vodovodu i vymaľovanie. Občianske združenie Rotary Club Trenčín Laugaricio nájom za dve miestnosti neplatí, mesačne hradí iba náklady na energie.
Po dvadsiatich rokoch opúšťa Emil domov v Kochanovciach, ide za bratom Čítajte Katov dom je jednou z expozícií Trenčianskeho hradu, ktorý spravuje Trenčianske múzeum, jeho riaditeľ Peter Martinisko priznal, že ich zaujal nápad, ktorého realizácia múzeum nestála takmer nič.
„Mali sme priestor, ktorý sme nevyužívali. Prišli s nápadom, pri ktorom pomáhajú znevýhodneným ľuďom a jediné, čo sme pre nich mohli urobiť bol tento priestor. Nevyžadujeme štandardné nájomné, ktoré by v centre Trenčína nepotiahli,“ podotkol Martinisko. Ako dodal, Kaviareň Na Ceste má podpísanú nájomnú zmluvu na rok, po súhlase Trenčianskej župy ju môžu predĺžiť na ďalšie dva.
Práca s mentálne postihnutými je občas zložitá
Myšlienka založiť kaviareň so špeciálnou obsluhou vznikla minulý rok. Podľa Hany Tisovej mentálne postihnutých ľudí z Domova sociálnych služieb Adamovské Kochanovce chodili navštevovať a robili s nimi rôzne aktivity zamerané na jednoduchšie zaradenie medzi bežných ľudí, kaviareň je výsledok ich snaženia. Po otvorení je dôležitá reklama, najmä tá dobrá.
V Soblahove otvorili Centrum včasnej intervencie Čítajte „Kaviareň je zatiaľ málo spropagovaná, ľudia nevedia, čo chránená dielňa je, niekedy sa aj boja vstúpiť,“ vysvetlila prezidentka klubu. Záujem o prácu v kaviarni podľa nej majú ďalší, Tisovú oslovili niekoľkí nevidiaci a nepočujúci.
Asistentka čašníkov a zodpovedná vedúca kaviarne Denisa Briestenská priznala, že reakcie návštevníkov sú rôzne. „Niektorí sú úplne v pohode, niektorí sú vystresovaní, že sa dívajú na niečo, čo ešte nezažili,“ povedala. Pomoc asistentov podľa nej vyzerá tak, že s čašníkmi podídu ku stolíkom klientov, spolu prijmú objednávku, tú následne pripravia a odnesú zákazníkom. „Ja som taká barlička, oni čakajú, čo im poviem, sú ale manuálne zruční,“ dodala vedúca kaviarne.
Práca v kaviarni Jána, jedného z čašníkov veľmi baví, reakcie ľudí sú podľa neho fajn.
„Doteraz sme neboli nikde takto zamestnaní. Boli sme v domove sociálnych služieb, kde sme boli zamestnaní pol roka v kuchyni, potom sa nám snažili zohnať prácu a nakoniec sa im to podarilo v tejto kaviarničke. Vôbec to nie je ťažká práca, ja som spokojný, baví ma to,“ usmial sa Ján.
Riaditeľka Domovu sociálnych služieb Adamovské Kochanovce Jana Pondušová potvrdila, že niektorí z ich klientov sú veľmi komunikatívni, zruční a rovnako ako iní potrebujú zažívať pocit sebarealizácie.
„Snažíme sa im nájsť nejakú aktívnu činnosť, buď v rámci nášho zariadenia alebo ich zapájame do dobrovoľníckych činností, medzi nimi to bol aj nácvik pracovných zručností, chránená dielňa je toho najvyšším levelom,“ myslí si Pondušová.
Svoje postihnutie vníma ako požehnanie Čítajte Klienti domova pracovali už v rôznych oblastiach, balili sklené poháre či lepili nálepky, kontakt s okolím je pre nich veľmi dôležitý.
„Chceme, aby naši klienti nemali sociálnu službu takú, že sú zavretí za múrmi kaštieľa, ale aby mohli chodiť do komunity, medzi verejnosť a ich život bol zmysluplný,“ podotkla riaditeľka domovu, ktorá nevylučuje v prípade úspechu zapojiť do práce aj ďalších ľudí s mentálnym postihnutím, vyžadovalo by si to ale čas na ich prípravu do nového zamestnania, v ktorom stretnú množstvo nových tvárí.
„Musí to byť postupný proces, pretože napríklad dvaja z aktuálne štyroch čašníkov sú u nás od ranného detstva. Nie je to ale len o práci ako takej, ale aj o bežnej orientácií v meste, kupovaní si lístka u autobusára. My si musíme byť istí, že to zvládnu a až keď si budeme istí, podpora od nás sa bude postupne znižovať,“ poznamenala Jana Pondušová.
Ako dodala, priebežne pripravia na možné pracovné zaťaženie ďalších klientov, na začiatku ich naučia základným veciam akými sú očný kontakt, vzpriamená chôdza a správanie pri obsluhe.
