TRENČÍN. Iba umelec s veľkou dušou a citlivým srdcom dokáže dať hlboký nádych zmysluplnosti vo svojich dielach aj vrecúškam čaju, obráteným stoličkám, hracím kartám či miniatúrnym ciferníkom odpočítavajúcim čas.
Dubničan Juraj Jaroš na výstave Pár minút obyčajného súkromia nevtieravo ponúka návštevníkom Galérie M. A. Bazovského pohľad na maľby, v ktorých rozpráva o vzťahoch, premenách, únikoch, objavoch, rozhodnutiach, omyloch i znovunachádzaniach.
Ak máte radi kvalitné výtvarné umenie, určite si túto výstavu nenechajte ujsť. Pohladí vaše city a rozprúdi nové pohľady a mnohé asociácie.
Poetické obrazy Juraja Jaroša vyžarujú city
Vnímavej duši i jemnému oku lahodiace obrazy Juraja Jaroša vyžarujú množstvo spomienok, pocitov a hlbokých vnemov. Stačí sa len zamyslieť nad silnými asociáciami, ktoré v autorovej fantázii museli počas ich tvorby doslova vrieť.
Na olejových plátnach plných vyžarujúcich symbolov dostali variácie čajových vrecúšok, namaľovaných znakov plus a mínus, ale aj starého čierneho svetra zabudnutého na vešiaku, šelmy skrytej vo vnútri človeka i kľúčov klesajúcich k morskému dnu nové posolstvá.
„Malé čajové rituály povýšil Juraj Jaroš prostredníctvom vylúhovaných čajových vreciek na sériu spodobení vlastných pocitov, túžob, predstáv, snov, pochybností i pochybení. Odkazy a správy v použitých čajových vreckách symbolizujú citlivé poetické vyznania prostredníctvom odložených a nepotrebných artefaktov,“ uviedla kurátorka výstavy Ela Porubänová.
Jarošove obrazy sú namaľovanými básňami, ktoré dokážu rozprávať bez akýchkoľvek slov. Prinášajú poéziu ticha a intímnosť chvíle vo svete hluku.
Čajové vrecúška s množstvom symbolov
Čajovým vreckám dal Juraj Jaroš množstvo podôb. Stovky použitých vrecúšok z rôznych čajov postupne lepil tesne jeden vedľa druhého. Pretrel ich lakom a netradičné dielo vzniknuté z artefaktov, ktoré tradične končia v odpadkovom koši, zrazu získalo pútavú a očarujúcu podobu. Vrecúška nielen lepí, ale predovšetkým maľuje.
V diele Priesvitné úkryty jemné vrecúška premenené na priesvitné obaly ochraňujú vreckové hodinky, figúrku z hry Človeče, nehnevaj sa, ale aj živé vtáčatko, kartu i loďku poskladanú z papiera.
„Čajové vrecko bude vo svojej podstate vždy len čajovým vreckom. Práve umeniu ako duševnej práci prináleží onen rozšírený priestor vnímania, kde môže aj prostá vec, akou čajové vrecko je, nadobudnúť vyšší priradený zmysel a význam. Neprítomné sa tu sprítomňuje viditeľným aj neviditeľným,“ vyznal sa Jaroš.
Čajové vrecká v jednom z jeho obrazov symbolizujú aj jeho vek. Na plátne je ich presne tridsaťtri.
„Každé jedno čajové vrecúško predstavuje jeden rok života. Posledné namaľoval v predvečer svojich 34. narodenín. Juraj má rád aj takéto nevšedné rituály,“ prezradila Porubänová.
Prevrátené stoličky i autoportréty
Prechádzajúc expozíciou desiatok obrazov Juraja Jaroša začujete čoraz väčší zvuk poetiky, ktorou hrajú. Aj prevrátené stoličky v jeho tvorbe dávajú hlboký zmysel.
„Stoličky v mojich maľbách sú vždy niekým. Tichým gestom obraciam stoličky hore nohami, aby sa z nich sypal smútok za tými, ktorí na nich sedávali a už odišli,“ vyznal sa výtvarník, ktorý striedavo žije v Dubnici nad Váhom a v Banskej Bystrici. Na stenách galérie nechýbajú ani autorove autoportréty.
„Výrazom svojej vlastnej tváre vypovedá o svojich náladách v minulom i v prítomnom čase. V tomto spektre vnímame tvorbu Juraja Jaroša ako prejav introvertného a emocionálneho umelca, ktorý do svojich diel vkladá výrazné osobné reflexie prežívania svojho vlastného súkromného priestoru,“ podotkla Porubänová.
Jedným z najobľúbenejších obrazov Jaroša medzi jeho priaznivcami je Niekoho čierny sveter.
„Má stále mnoho ponúk na odkúpenie. Pre Juraja je tento obraz plný zamyslení ako vlastné dieťa, na ponuky predať obraz preto nemôže reagovať,“ vysvetlila kurátorka.
Obrazy vystavoval už v niekoľkých krajinách
Juraj Jaroš (narodený v máji 1983 v Ilave) je príslušníkom najmladšej maliarskej generácie. Aktívne začal vystavovať už v roku 2006 .
„Výber malieb na výstave v Galérii M. A. Bazovského mapuje jeho sústredenú a kompaktnú tvorbu z rokov 2007 – 2017. Už od začiatku svojho umeleckého hľadania sa venuje primárne dvom témam. Anonymným spomienkam vecí a autoportrétom. Obe témy sú dodnes pre neho nevyčerpateľnou i filozofickou inšpiráciou,“ dodala výtvarná teoretička Ela Porubänová.
Juraj Jaroš je absolventom Akadémie umení v Banskej Bystrici. V Dubnici nad Váhom študoval niekoľko rokov aj rezbárstvo. Prvú samostatnú výstavu absolvoval v roku 2007 v Ilave.
Jeho diela obdivovali priaznivci umenia okrem Trenčína už aj v Banskej Bystrici, Dubnici nad Váhom, Humennom i Ružomberku. Jarošove maľby akrylom i olejom na plátnach ožili aj na stenách galérií v zahraničí. Možnosť vidieť ich mali diváci v Španielsku, Poľsku i v Českej republike.
