TRENČÍN. Anton Pokorný sa narodil v Seredi. Na osudovú cestu hore Váhom sa vydal vďaka učňovskej škole v trenčianskej Merine. Futbalových funkcionárov zaujal už ako dorastenec. Na prahu dospelosti najprv vystužil káder silnejúceho TTS, aby mu stabilné výkony o pár mesiacov neskôr otvorili dvere aj do československej reprezentácie.

Na prelome marca a apríla 1959 nastúpil v základnej zostave ČSR vo všetkých zápasoch skupiny „A“ v rámci dorasteneckého turnaja UEFA v Bulharsku, predchodcu dnešných Majstrovstiev Európy hráčov do 19 rokov. Proti Poľsku, NDR a Francúzsku kryl v zadných radoch chrbát takým budúcim kanonierom, akými boli Jozef Adamec či Václav Mašek.
Počet štartov v najcennejšom drese následne zveľadil aj v juniorskej kategórii. V rokoch 1960 – 1963 dvakrát reprezentoval proti Poľsku a raz čelil japonskému áčku.
Plavovlasého mladíka zdobila najmä poctivosť, zodpovednosť a klubová vernosť. Trenčianske farby zmenil len počas vojenčiny v Dukle Brezno. Po návrate do civilu zhutnil základy tímu, ktorý na jar 1962 získal stratenú prvoligovú príslušnosť. Prispel k viacerým pozoruhodným úspechom mužstva. Nastúpil v historicky prvom zápase Jednoty v pohárovej Európe na štadióne v Chorzówe s Poloniou Bytom. Účasť v Rappanovom pohári si Trenčania vybojovali vďaka druhému miestu v najvyššej súťaži v sezóne 1962/63. Strieborná jedenástka so zlatým leskom, ktorú niektorí pamätníci dodnes ovládajú lepšie ako vybrané slová, stála na trojici defenzívnych pilierov Pokorný – Hojsík – Čemez.
Bývalý pravý obranca nechýbal ani v športovo-poznávacích výpravách klubu na Blízky východ, či do Strednej a Južnej Ameriky. Bol aktérom záverečného turnaja o Stredoeurópsky pohár v júni 1966, keď Jednota v semifinále v Livorne senzačne vyradila Vasas Budapešť a vo florentskom finále podľahla domácej AC Fiorentina. Trpkú chuť nešťastnej prehry si napravil o sedemnásť mesiacov neskôr, keď sa so spoluhráčmi tešil z titulu domáceho jesenného majstra.
Anton Pokorný si na svoje konto počas desiatich prvoligových sezón v drese Jednoty Trenčín pripísal rekordných 244 zápasov. Jeho kariéru v meste pod hradom Matúša Čáka formovalo sedem rôznych hlavných trénerov. Na základe ankety medzi Trenčanmi bol vyhlásený za súčasť miestnej futbalovej jedenástky storočia. Zomrel 20. augusta 2017.
Česť jeho pamiatke!