V závere uplynulého ročníka prišlo k ukončeniu vašej spolupráce s AS Trenčín. Čo sa stalo?
– K 30. júnu mi končila zmluva. Mal som plány, ako pokračovať ďalej. Chcel som rozšíriť trénerské rady pre brankárov. V hlave som si vypracoval určitú víziu, ako zatraktívniť prácu s gólmanmi, aby sa mladé talenty posúvali ďalej a pritiahli sme aj nových chlapcov z okolia. Vedenie sa však rozhodlo v spolupráci nepokračovať. Akceptoval som to a ubral som sa iným smerom.
V Trenčíne ste trénovali desať sezón. Dal vám klub argument, prečo sa tak rozhodol?
– Povedali mi určité veci, ale s nimi som sa veľmi nestotožnil. Nechcem veľmi špecifikovať, o čo presne šlo.
Odchod bol pre vás pravdepodobne veľmi bolestivý.
– Určite. Najmä chvíle, keď som sa o všetkom dozvedel tri kolá pred koncom súťaže. Emócie boli silné, no museli ísť bokom. Fortuna liga bola v záverečnej fáze a stále sme bojovali o Európsku ligu. Snažil som sa neprenášať negatívnu energiu na hráčov. S Chovanom som zostal trénovať v rámci dovolenky, aby bol pripravený na majstrovstvá Európy. Snažil som sa byť čo najprofesionálnejší. Keď sa sezóna skončila, prišiel čas na rekapituláciu. Trenčanom som bol aj budem. Nie je mi jedno, čo sa s futbalom bude .
Aké boli vaše myšlienky po ukončení spolupráce?
– V prvom momente som si myslel, že sa možno skončil svet. Prvých päť dní bolo ťažkých. Premýšľal som, kde som urobil chybu. Keď sa dnes za seba pozriem, nemám sa za čo hanbiť. Prakticky všetci mládežnícki brankári sú v širších nomináciách reprezentácií. Chovan chytal na Eure do dvadsaťjeden rokov, Šemrinec podával stabilné výkony v lige. Neviem, či som mohol urobiť viac. Nakoniec som si uvedomil, že jedna etapa sa skončila a začal som sa obzerať, čo budem robiť ďalej.
Chovan sa pripravoval na európsky šampionát. V jarnej časti však chytával v Nemšovej. Nebolo príliš riskantné nestavať ho v drese AS?
– Chovan sa stále približoval k úrovni Šemrinca. Dozrieval. Rozdiel medzi nimi sa stenčoval. V zimnej príprave ukázal kvalitu, no ešte mu chýbal posledný krok k tomu, aby sa stal jednotkou. Ku koncu ligovej sezóny by toto už bola skôr otázka pre hlavného trénera. On bol zodpovedný za zostavu. Šemrinec nerobil chyby a držal si vysoký štandard. Nebol dôvod ho striedať. Zvlášť keď klub bojoval o štvrté miesto zaručujúce Európsku ligu. S Chovanom sme tvrdo pracovali na ihrisku aj mimo neho. Poctivá práca sa mu vrátila na kontinentálnom šampionáte. Ten mu napokon vyšiel výborne. Ak by aj neprestúpil v súčasnosti, má motiváciu pracovať ďalej.
Je pre vás reálny návrat do AS Trenčín v budúcnosti?
– Táto otázka by mala skôr smerovať na vedenie klubu. V najbližších rokoch túto možnosť nevnímam reálne. Možno neskôr. Stále mám v klube kamarátov – či už medzi hráčmi, trénermi, ale aj vo vedení.
Čo vám za desaťročné obdobie trénerstva v Trenčíne najviac utkvelo v pamäti?
– Trištvrte roka s Aďom Guľom, keď sme na všetko boli iba dvaja. A fungovali sme. Skákali sme síce z jedného kúta do druhého, ale zvládli sme to. Krásne spomienky zostali na prvý titul, keď som štyri dni vyrábal papierovú cestu za titulom. Mám veľa spomienok, budem si pamätať len tie dobré.
Rukami vám prešli desiatky brankárov. Ktorý na vás urobil najvýraznejší dojem?
– Každý má niečo do seba. Každý je iný. Volešák si neskutočne dlho udržiaval stabilnú výkonnosť. Šemrinec trpezlivo a s pokorou čakal na šancu. Napokon bol odmenený dvoma double po sebe. Chovan svojou vytrvalosťou. Každý brankár, ktorý prešiel mojimi tréningami, mal v sebe niečo svoje, každý bol iný . Nedoceneným bol Robo Bačík. Postavou nízky, ale vynikajúci gólman. Dnes chytá tretiu ligu v Lednických Rovniach. Mám veľkú radosť z toho, že veľa z brankárov buď chytá, alebo pokračovali v štúdiu na vysokej škole.
A čomu sa venujete dnes?
– Už dlhšiu dobu som sa venoval brankárskej akadémii. Rozšíril som ju na denné tréningy v Prievidzi, Trenčíne a Častkoviach, aby mali deti tréning aspoň raz do týždňa. Z Častkoviec ma oslovil Martin Madro. Snaží sa spopularizovať futbal v regióne a vybudovať infraštruktúru stabilného klubu, ktorý si dal za ciel hlavne prácu s deťmi. Klub zastrešujem manažérsky aj ako tréner brankárov. Dokonca na staré kolená som urobil prestup do štvrtej ligy a sadol si na lavičku náhradníkov.
Futbalová škola sa spojila s Obecným klubom Čast-kovce. Plánujete posunúť na vyššiu úroveň aj mužov?
– Do tímu prišlo sedem mladých futbalistov. V pláne máme pritiahnuť na ihrisko čo najviac detí i akciami v okolí štadióna. Vízia je zaujímavá a reálna. Nejde nám o to, ktorú súťaž budeme hrať, ale o to, aby sme lákali divákov na štadión a robili im radosť.
Nelákal vás futbal na najvyššej úrovni?
– Mal som ponuku z Karvinej, riešil som aj kazašský Šachtar Karaganda. Dlhej ceste na východ som bol naklonený. S ťažkým srdcom by ma pustila rodina. Napokon však zostalo iba pri rozhovoroch. Klub mal viac kandidátov. Bolo to ešte skôr, ako som sa skontaktoval s Častkovčanmi. Momentálne sa sústredím na prácu v tomto klube.
