TRENČÍN. Pamätník oslobodenia Trenčína – vojenské delo na rohu Soblahovskej a Bezručovej, chcú viacerí obyvatelia mesta vyhlásiť za národnú kultúrnu pamiatku.
Pamätník má pre nich spoločenskú hodnotu ako technická pamiatka, zároveň však priznávajú, že sa obávajú zmeny územného plánu, ktorá by v tejto časti mesta umožnila výstavbu sedemposchodovej bytovky na vedľajšom pozemku.
Národná kultúrna pamiatka môže zabrániť výstavbe
Podnet na vyhlásenie dela za kultúrnu pamiatku podal Juraj Benko. Mal pritom dve motivácie.
„Pamätník, ktorý si pamätám z detstva, už nie je v najlepšej kondícii, je to pritom časť, ktorá čiastočne dotvára aj identitu mesta. Zároveň som sa nedávno dozvedel, že územie, ktoré je v okolí dela, bolo zahrnuté v rámci rokovania mestského zastupiteľstva do procesu zmien,“ zdôvodnil svoj návrh Benko.
V ňom sa podľa neho uvažovalo nad zmenou územného plánu. „Padol návrh, aby sa na priľahlom pozemku, kde je súkromný penzión, mohla postaviť sedemposchodová bytovka. Bol to posledný impulz, povedal som si, že to treba začať riešiť. Dal som preto podnet, aby pamiatkari posúdili, či sa to nemôže vyhlásiť za pamiatku, aby sa pre delo vytvorila ochrana,“ uviedol s tým, že by bol rád, aby sa s pamätníkom začalo niečo robiť, aby si mesto ujasnilo, aký má k nemu vzťah.
„Na druhej strane nechcem, aby sa tam stavalo, aby neprišlo k takej salámovej metóde ten priestor zo strany developera získať, a začať na pozemku, kde je pamätník niečo robiť, napríklad s občianskou vybavenosťou k bytovke,“ dodal Benko.
Delo je len jedno, boja sa o jeho budúcnosť
V Trenčíne je delo okrem pamätnej tabule na budove Posádkového klubu jediný pamätník na oslobodenie mesta a jeho okolia.
S myšlienkou jeho pamiatkovej ochrany súhlasí aj Miroslav Ondráš zo Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.
Podľa neho je pamätník symbolom oslobodzovania mesta a jeho častí na druhom brehu Váhu.
„Mal by sa stať objektom národnej kultúrnej pamiatky, aby bol uchovaný „na veky“ ako iné významné pamätníky. Tak, ako odchádzajú účastníci odboja a oslobodzovania nášho územia, začínajú sa upravovať dejiny a velebiť aj hodnoty vojnového štátu, počínajúc od Tisa až po miestnych funkcionárov HSĽS a Hlinkovej gardy,“ povedal Ondráš s tým, že pokiaľ nebude zachovaný ako kultúrna pamiatka, hrozí jeho zánik.
„Ak nie je dôvod na jeho zachovanie, tak je za tým asi iba snaha sa ho zbaviť kvôli pozemku, na ktorom stojí,“ dodal.
Pamiatkari s podnetom nesúhlasia
Symbolický pamätník v podobe dela na betónovom podstavci venoval pravdepodobne niekedy v 70. rokoch 20. storočia mestu Trenčín vtedajší Agrostav.
Krajský pamiatkový úrad v Trenčíne podnet na vyhlásenie dela za kultúrnu pamiatku postúpil Pamiatkovému úradu SR.
„Komisia pre posudzovanie pamiatkového fondu sa týmto podnetom zaoberala minulý mesiac a vyhlásenie veci za kultúrnu pamiatku neodporučila, pretože vec nespĺňa kritériá kultúrnej pamiatky a nevykazuje pamiatkové hodnoty,“ informovala Lucia Pastierová z trenčianskeho krajského pamiatkového úradu s tým, že podľa vyjadrenia Vojenského historického múzea v Piešťanoch neexistuje priama súvislosť s bojmi v danej lokalite.
„Komisia odporučila v prípade záujmu mesta vyhlásiť pamätník podľa pamiatkového zákona za miestnu pamätihodnosť,“ dodala Pastierová.
Mesto tvrdí, že chce pozemok zachovať ako park
Mesto so stanoviskom pamiatkarov nevyhlásiť delo za národnú kultúrnu pamiatku podľa hovorkyne Eriky Ságovej súhlasí.
Označením pamätníka za miestnu pamätihodnosť sa však plánujú zaoberať.
„Tento krok vyžaduje širšiu diskusiu, ktorú sme ako mesto ešte neuskutočnili. Budeme sa tým zaoberať, ale potrebujeme na to čas,“ reagovala hovorkyňa Trenčína.
Pozemok, na ktorom je delo umiestnené, je aktuálne v územnom pláne definovaný ako verejné parky a parkové úpravy bez možnosti výstavby.
„Zámer mesta je, aby to zostala verejná parková úprava,“ uviedla. Podľa nej sa zmeny nedotknú ani vedľajšieho pozemku súkromného penziónu. „Napokon, tento pozemok penziónu zostane v územnom pláne tak ako doteraz, teda ako nešpecifikované komerčné vybavenie s výškou štyri nad-zemné podlažia,“ dodala Ságová.
Zoznam pamiatok by mali aktualizovať
Podľa predsedu mestskej komisie kultúry Kamila Bystrického by sa radnica mala o kultúrne pamiatky na svojom území viac starať.
„Mesto investuje len veľmi málo do obnovy kultúrnych pamiatok, pritom ako vlastník má aj túto povinnosť. Ako komisia sme dali exekutíve signál, že máme záujem tento nelichotivý stav riešiť,“ povedal Bystrický.
Požadujú, aby mesto v budúcoročnom rozpočte vyčlenilo 15-tisíc eur na revitalizáciu ochranu kultúrnych pamiatok, ktoré má vo vlastníctve. Rovnako navrhli aktualizovať zoznam pamiatkových objektov, ktorý bol naposledy vypracovaný pred viac ako desiatimi rokmi.
